Kam chodíme

„Ženy sú fúrie, amazonky, Semiramidy, Johanky z Arku, Johany Hachette, Judity a Charlotty Corday, Kleopatry, Messaliny, bojovníčky, ktoré bojujú krutejšie ako muži, milenky, ktoré podnecujú, ničiteľky, ktoré dorážajú najslabších a pomáhajú prirodzenému výberu pýchou a zúfalstvom, zúfal­stvom, ktoré prináša srdcu naplnenie.“ Toľko z Manifestu futuristickej ženy od Valentine de Saint–Point, ktorý je odpoveďou F. T. Marinettimu. Do slovenčiny ho preložili víťazky Ceny Oskára Čepana Anetta Mona Chisa a Lucia Tkáčová a pripojili ho k svojej výstave Romantické ekonómie v bratislavskej galérii Médium. Opäť ich zaujal Kapitál, tentoraz nasypali do igelitky všetky bodky, ktoré v ňom našli. A zase je v popredí téma ženy a sympatická irónia. Ak nerozumiete vtipom o blondínach na stene (napríklad „How the blonde which is fridge you had known? Lipstick of cucumber!“), tak to je preto, že pomocou automatického „prekladača“ ich najskôr z angličtiny preložili do japončiny a potom späť. Okrem videa (zúfalý striptíz á la Ulrich Seidl, pred lesnou tapetou) využili umelkyne aj jednoduchšie médium: polystyrén a pero na papieri. Práve tam sa dozvieme, ako romantické ekonómie fungujú. Medzi nimi je aj „20 % vecí, ktoré robíme, ktoré sa nám na 80 % neoplatia:..chodenie na vernisáže,... vzťahy s bezvýznamnými mužmi,.. rešpektovanie tlačeného slova“. No comment. Treba ísť.