BRATISLAVA. Každodenné počúvanie hudby prispieva k lepšej rekonvalescencii po mŕtvici. Vyplýva to zo štúdie fínskych vedcov, ktorú zverejnil odborný časopis Brain.
Fínski vedci zistili, že pacienti po mŕtvici, ktorí počúvajú každodenne hodinu až dve hudbu, sa lepšie zotavujú a rýchlejšie sa im vracia slovná pamäť aj schopnosť sústrediť sa. Súčasne majú lepšiu náladu než ľudia, ktorí nepočúvajú nič alebo audionahrávky kníh.
Lacný a dostupný nástroj
Blahodarné účinky hudby pri stavoch úzkosti, depresie a bolesti sú zdokumentované. Ďalšie štúdie ukazujú jej pozitívne účinky pri schizofrénii, demencii či autizme. Prvý raz však vedci u človeka preukázali prínos hudby po mozgovej príhode, zdôraznil jeden z autorov štúdie Teppo Särkämö z helsinského Ústavu výskumu mozgu.
Hudba môže pacientov stimulovať v kľúčovom období, keď sa mozog snaží nahradiť škody spôsobené narušením reči, pohyblivosti či pozornosti. Hudba, ktorá túto schopnosť mozgu podporuje, je lacným a dostupným nástrojom. Môže doplňovať ďalšiu terapiu, o to skôr, že pacienti zostávajú týždne či mesiace v nečinnosti.
Začať čo najskôr
Vedci si v štúdii všímali 54 pacientov po mŕtvici, ktorá ich postihla v pravej i ľavej časti mozgu. Rozdelili ich do troch skupín. Pacienti z jednej si mohli zvoliť hudbu, akú chcú počúvať (jazz, pop, klasiku), ďalšia skupina dostala nahrávky kníh a posledná bola kontrolná, čiže nedostala ani hudbu, ani nahrávky kníh. Všetci mali k dispozícii zvyčajnú starostlivosť.
Tri mesiace po mŕtvici sa 60 percentám z tých, čo počúvali hudbu, zlepšila slovná pamäť. Podobný výsledok dosiahlo iba 18 percent pacientov, ktorí počúvali audionahrávky kníh, a 29 percent z kontrolnej skupiny. Šesť mesiacov po mŕtvici tieto výsledky pretrvávali.
"Je dôležité začať s počúvaním hudby čo najskôr, hneď po prijatí do nemocnice, pretože v mozgu môžu v prvých týždňoch a mesiacoch po príhode nastať závažné zmeny," vysvetlil Särkämö.
Musicophilia Olivera Sacksa
Výsledky fínskych vedcov sú v súlade s dlhoročnými výskumami známeho newyorského neurológa a popularizátora vedy Olivera Sacksa, ktorý ich pred niekoľkými mesiacmi zhrnul vo svojej zatiaľ poslednej knihe Musicophilia. Sacks považuje muzikoterapiu za zložku medicíny preto, že ovplyvňuje rôzne oblasti mozgu. Keď je poškodená jedna časť, hudba prežíva v inej, a môže sa po úraze mozgu zobudiť aj u ľudí, ktorí nikdy neboli muzikanti.
Moderné zobrazovacie metódy svedčia o vplyve hudby na zlepšenie príznakov širokej škály chorôb od Alzheimerovej choroby cez Parkinsonovu až k autizmu. Sám Sacks pred rokmi opísal, ako sa po ťažkom úraze nohy, ktorá zostala 15 dní nevládna, zotavil vďaka tomu, že v nemocnici často počúval Mendelssohnov huslový koncert. Raz, keď si ho opäť prehrával v hlave, si jeho noha zrazu "spomenula" na graciózny pohyb, ktorý predtým vždy robila pri chôdzi. Zaujímavé je, že väčšina pacientov z fínskej štúdie, ktorým sa po mŕtvici zlepšila slovná pamäť, počúvala tiež klasiku (konkrétne operu).
Ich aj Sacksov príklad ukazuje, aké dôležité je v tomto výskume pokračovať. Mechanizmy vplyvu hudby na jednotlivé oblasti mozgu môžu skrývať nejedno prekvapenie.
(ač, čtk)
