BRATISLAVA 26. februára (SITA/AP) - Keď pred takmer päťdesiatimi rokmi hrala Newyorská filharmónia v Sovietskom zväze, bol to jeden z krokov k otvoreniu sa krajine vonkajšiemu svetu a napokon aj k pádu režimu. Vyhlásil to dnes hudobný riaditeľ orchestra Lorin Maazel krátko pred tým než mali vystúpiť v Severnej Kórei a ďalšej krajine, ktorej vládne autoritárska vláda. Ako ďalej uviedol, návšteva filharmónie v Rusku sa v roku 1959 stala časťou procesu, ktorý pomohol zasadiť semienka pochybnosti do myslí ľudí a primäl ich k tomu, aby začali rozmýšľať nad tým, čo im hovorí ich vláda. "Sovieti si vôbec neuvedomili, že to bola dvojsečná zbraň. Dovolili totiž ľuďom zvonku, aby komunikovali s ich vlastnými obyvateľmi a mať na nich vplyv. Trvalo to tak dlho, až si zrejme ľudia pri moci odrazu uvedomili, že ju nemajú," prezradil Maazel. Keď mu položili otázku, či sa takéto niečo môže stať aj v Severnej Kórei, odpovedal: "Z historického hľadiska tam nie sú žiadne paralely, iba ak podobnosti".
Kým Sovietov vnímal svet ako veľkého hroziaceho medveďa, kórejský polostrov zohráva podľa neho pre svoju malú veľkosť úplne inú úlohu vo svete. "Ak by sme chceli načrtnúť istú paralelu, ublížili by sme ľuďom, ktorí tu žijú a ktorí sa snažia cez svoje umenie a svoju kultúru dostať k iným ľudským bytostiam a vytvoriť tak lepší svet nielen pre seba, ale aj pre nás všetkých," spresnil. Napriek tomu si však stále myslí, že koncert môže byť malým krokom, ktorý môže napokon skončiť inými kultúrnymi a sociálnymi výmenami. "Sme veľmi pokorní a sme tu, aby sme robili hudbu," dodal. Newyorská filharmónia je vôbec prvou americkou kultúrnou skupinou, ktorá vystúpi v Severnej Kórei a najväčšou delegáciou zo Spojených štátov amerických v histórii. Do krajiny v pondelok dorazilo asi tristo členov. Dnes ráno mala filharmónia skúšku na večerné predstavenie vo Veľkom divadle východného Pchjongjangu. Keď hrali hymny Spojených štátov amerických a Severnej Kórey, členovia orchestru a publikum pozostávajúce z miestnych hudobníkov sa na znak úcty postavili. Protichodné strany javiska zdobili vlajky oboch krajín.
Na samotných uliciach Pchjongjangu ľudia o návšteve orchestra vedeli. Ich príchod sa však ani zďaleka nestal mediálnou senzáciou. Fotografia príchodu umelcov vyšla až na štvrtej strane hlavného denníka Rodong Sinmun. Vo Veľkom ľudovom dome štúdia - najväčšej knižnici v krajine, v ktorej je údajne 30 miliónov kníh, videli novinári Severokórejčanov, ako si vyhľadávajú informácie v elektronickom katalógu, čítali priemyselné žurnály a navštevovali jazykové a vedecké prednášky. V jednej z tried používala učiteľka angličtiny Jeon Hyun Mi materiály Family Album U. S. A. o živote fiktívnej americkej rodiny. Keď sa opýtala na detaily o postavách, študenti nadšene kričali odpovede typu "yes" a "no" doplnené krátkymi replikami. Samotná učiteľka pritom návštevu orchestra privítala a považuje ju za dobrú cestu ako zblížiť ľudí z dvoch krajín. Ako dodala, rozdiely robia iba vlády.
"Podľa mňa máme dobré vzťahy. Ľudia sú si veľmi blízki," spresnila. Dvadsaťštyriročný počítačový technik Kim Kwang Chol hľadal akurát v knižničnom katalógu fotografiu najväčšieho vrchu polostrovu Pektusanu, ktorý chcel neskôr použiť v multimediálnej prezentácii. "Myslím si, že je to veľmi dobrý fenomén," odpovedal na otázku, čo si myslí o príchode Newyorskej filharmónie. "Táto šanca bude dobrým signálom pre sever a Spojené štáty americké ," tvrdí 25-ročný Kim Seon Hwa pri pozeraní čínskeho inštruktážneho video CD o aranžérstve kvetín. Študent elektronického inžinierstva, Ri Myong Sop, ktorý akurát prechádzal po ulici pred stanicou metra, zopakoval oficiálny postoj vlády. Podľa neho Američania odštartovali vojnu v Kórei, ktorá sa v roku 1953 skončila zastavením paľby, no nikdy ju formálne neuzavreli mierovou zmluvou.
