Ako sa žilo počas iránskej revolúcie a ako kruto deformovala ľudské životy, hovorí vľúdne a zručne komiks Persepolis od Marjany Satrapi. Čo sa dialo v Palestíne a v Bosne a Hercegovine zasa prezrádza v reportážnych komiksoch Palestína a Bezpečná zóna Goradže americký novinár Joe Sacco. Aj politické proce v Československu majú svoju komiksovú podobu. Unikátny komiks o Milade Horákovej z roku 1951.
BRATISLAVA. Neporazená – Unconquered. Trochu to znie, ako by to vymyslel hollywoodsky kreatívec, keď premýšľal nad novým titulom so Sylvestrom Stallonem. No tak sa volá komiks o Milade Horákovej (na archívnej snímke ČTK), ktorý vystavujú do polovice marca v Českom centre v Bratislave. Pozostáva z pätnástich dosiek zavesených na špagátových uzloch.
Komunisti si trúfli
Milada Horáková bola jediná ženská politička, ktorú v zinscenovanom politickom procese odsúdili a popravili za špionáž a vlastizradu. Pri poslednom obrázku, na ktorom je len tieň obesenej a detail obmotaných členkov, je napísané: „Komunisti urobili to, čo si nacisti nikdy netrúfli.“ Zarazí dátum vzniku Neporazenej: rok 1951. No napriek tomu, že už má vyše 50-ročnú históriu, donedávna o jeho existencii netušili ani Česi. Vydali ho totiž v Národnom výbore pre Slobodnú Európu v USA.
„K nám ho priniesla dcéra Milady Horákovej Jana Kanská spolu s ďalšími pozostalosťami po jej otcovi a manželovi Milady Horákovej Bohuslavovi Horákovi. V tej škatuli bolo mnoho zaujímavých vecí, napríklad korešpondencia z pozostalosti pána Horáka a jeho pamäti,“ vysvetľuje SME kurátorka prehliadky Alena Šimánková z Národného archívu v Prahe, ktorý škatuľu aj s komiksom získal. O pamäti Bohuslava Horáka už údajne prejavili záujem českí vydavatelia.
Autor neznámy
Okrem roku vzniku zaujme aj to, že autor komiksu je neznámy.
„Veľa možností pátrania po autorovi nebolo. Len sme sa mohli opýtať jej dcéry – Jany Kanskej. V žiadnych prameňoch v Národnom archíve nie je zmienka o komikse. Ani v archíve ministerstva vnútra. Skôr sa domnievam, že o autorovi by mohol niečo vedieť pamätník z Národného výboru Slobodnej Európy alebo niekto z archívov v USA.“
Ktokoľvek ním je, fakty z Horákovej života sedia. Píše nielen o atmosfére procesu v súdnej sieni, ale aj o tom, ako Horáková reprezentovala české ženy v zahraničí, ako organizovala Ženské odbojové hnutie, keď bolo Česko okupované Hitlerovým Nemeckom. „Mnoho ľudí sa dostalo do emigrácie. Autor ju musel poznať,“ tvrdí Šimánková.
„Ľudia ju poznali a dôverovali jej,“ dozvedáme sa aj niečo osobnejšie z jej života. Práve súkromný život Horákovej v komikse nie je. A to je bod, v ktorom sa líši napríklad od spomínaného Persepolisu, ktorý vykresľujú na pozadí veľkých historických udalostí ten najpraobyčajnejší život.
Neporazená vyobrazuje najmä jej verejné pôsobenie, súkromie zostáva v úzadí, zrejme práve to vystihuje jej život.
Z procesu s Miladou Horákovou existuje množstvo materiálov v archívoch, päťhodinový záznam sa premietal aj na českom filmovom festivale v Uherskom Hradišti. Proces sprevádzala propagandistická kampaň, v Národnom archíve v Prahe majú záverečnú kampaň na magnetofónových páskach a ďalšie rozsiahle materiály.
U nás môžeme dokument z procesu vidieť v bratislavskom kine Mladosť 12. marca.
A čo Slovensko?
Komiks má však schopnosť zjednodušenou formou osloviť väčšie publikum, no napriek tomu sa zatiaľ knižná publikácia neplánuje. Šimánková ani nevie o ďalších podobných komiksoch z procesov, hoci ich často zosmiešňovali karikatúrmi v časopisoch.
A kde je slovenský politický komiks? „O politickom komikse sa na Slovensku hovoriť ani nedá. Počas socialistického režimu tu žiaden politický komiks neexistoval, dokonca ani poplatný režimu. Politika a história sa u nás reflektuje skôr karikatúrami, komiks riešil väčšinou motívy sci-fi, dobrodružné príbehy, fantasy, detského čitateľa či rôzne zmiešaniny žánrov od krimi až po cyberpunk,“ hovorí pre SME teoretik komiksu Martin Plško. Keby sme veľmi tlačili na pílu, nejaké politické sci-fi by sme vyhrabali.
Žeby komiks o Jánošíkovi?
Milada Horáková
narodená 25. 12. 1901 v Prahe
od roku 1927 sa angažovala ako politička
od roku 1929 bola členkou Čs. strany národne socialistickej a pôsobila v ženskom hnutí
po okupácii bola v odboji, spolupracovala s politickým ústredím a bola členkou vedenia petičného výboru Věrni zůstaneme
v roku 1940 zatknutá a väznená na Pankráci a v Terezíně
v roku 1944 odsúdená na 8 rokov väzenia
od roku 1945 - členka ústredného výboru Čs. strany národne socialistickej, poslankyňa Národného zhromaždenia, predsedníčka Rady čs. žen a podpredsedníčka Zväzu oslobodených politických väzňov
februrár 1948 - vzdala sa mandátu, odchod z politiky
september 1949 - zatknutá
jún 1950 - odsúdená za vlastizradu a špionáž, popravená 27. 6. 1950
júl 1968 - rehabilitovaná, po sovietskej okupácii rehabilitácia zastavená a znovu uskutočnená v roku 1990
