ktoré pre neho vyrobil pán Liška, tradičný rezbár z Rajeckej doliny. Projektom sa ako linka vinie vzťah medzi slovenským hrdinom Milanom Rastislavom Štefánikom a taliankou Gulianou Benzoni. Vernisáž výstavy sa uskutoční v piatok 29. februára o 19.00 hod. v priestoroch galérie kultúrneho centra Stanica Žilina-Záriečie.
Na začiatku projektu boli dve udalosti. Cristiano navštívil dvakrát Slovensko a ako zaujímavý moment objavil tradičných rezbárov a sochárov v Rajeckej doline, ktorým zadal “netradičnú” objednávku. V Taliansku zase stretol vnuka Guliani Benzoni, s ktorým natočil video útržkových spomienok na Československo počas prvej svetovej vojny.
“Kladiem si otázku, čo zostalo z nacionalistických hnutí, ktoré zasiahli a rozbili Európu v minulom storočí”, hovorí Cristiano. Ako umelec skúma symbolické reprezentácie národnej identity. 20. storočie napríklad zažilo zrod i zánik “národnej entity” zvanej Československo. Cristiano Berti si vybral postavu Štefánika, generála, politika, hrdinu ..., vo svojej inštalácii a videách však pozerá naňho symbolicky skrz intímny vzťah s Taliankou Gulianou Benzoni. “Štefánik tu vystupuje ako človek a nie vojak, a tento moment je základom pre ďalšie asociácie, mimo tých, ktoré sa nám bežne pri Štefánikovi vybavia”, dodáva Cristiano Berti.
Video z rozhovoru s vnukom Guliani Benzoni a listy, ktoré si so Štefánikom písali, sa stávajú inšpiráciou pre ďalšie diela, ale i úvahy o súčasnosti, v ktorej sa hranice a ideológie strácajú v prospech ekonomických záujmov.
Cristiano Berti (1967) je umelec pracujúci s rôznymi médiami s cieľom vytvoriť komplexný systém znakov a významov, ktorého viditeľná forma je často kontradikciou skutočného obsahu. Medzi jeho známejšími dielami nájdeme napríklad sériu “Memorial” (2001-2002), v ktorej štatisticky fotografoval miesta okolo Turína, na ktorých boli nájdené telá zabitých prostitútok. Berti tiež vystavil kolekciu batožín, ktoré ľudia stratili vo vlakoch (“Prestige”, 2002), vlámačské náradie kúpené na aukciách vecí zhabaných zlodejom (“Corpi di reato”, 2005) alebo amputované nohy (“Scuola di modellato”, 2006). Vystavoval v Taliansku a v zahraničí – posledné samostatné výstavy mal v Fuorizona Artecontemporanea (Macerata, 2007), v Carbone.to Gallery (Turín, 2006) a v AOCF58 (Rím, 2006). Z posledných skupinových výstav mal vystavené diela na “Speaking Volumes“ v Holter Museum of Art (Helena, USA, 2008), “Sexwork. Kunst Mythos Realität” v NGBK (Berlín, 2006) alebo “The Nordic Video Art Festival TRUNK 2007” v Östersund (Švédsko, 2007).
Výstava potrvá do konca marca, otvorená v pracovné dni 12:00-20:00 a počas večerných akcií.
