Námet na oscarový film poskytol Burger filmárom zadarmo
Tatranský rodák Adolf Burger, ktorý je autorom námetu k oscarovému filmu Diablova dielňa, poskytol filmárom svoju knihu zadarmo. Chcel, aby príbeh o falšovaní peňazí väzňami koncentračného tábora spoznal celý svet.
"Keď mi povedali, že natočia tú knihu, okamžite som si bol vedomý, že všetci ľudia sa dozvedia, že nacisti neboli len vrahovia, ale aj kriminálni falšovatelia. To nikto nevedel," uviedol v rozhovore pre TASR 90-ročný Burger, ktorý sa minulý týždeň spoločne s tvorcami filmu podujal na 13-hodinovú cestu do Los Angeles, aby sa zúčastnil na 80. ročníku odovzdávania cien Americkej filmovej akadémie.
Podľa Burgera vyjednávanie jeho zmluvy bolo krátke. Predchádzala mu prednáška pre 350 poddôstojníkov Bundeswehru. "Zmluvu som vyjednával desať minút. Popoludní prišli za mnou dve dámy, predstavili sa, že sú z malej filmovej spoločnosti Magnolia z Hamburgu. Vraj čítali moju knihu a že sú síce malá spoločnosť, žijúca zo sponzoringu, ale tá téma sa im páči. A že či by som im to dal k dispozícii, aby to mohli nafilmovať," popísal Burger prvé stretnutie s producentmi. "Honorár bol nulový, ale ja som s tým súhlasil - áno, môžete. No jednu podmienku som si dal. Pokiaľ nepodpíšem scenár, nebude film," konštatoval Burger. Režiséra filmu a autora adaptovaného scenára Stefana Ruzowitzkeho pritom donútil scenár tri razy prepísať.
"Z Viedne do Prahy po mňa poslali taxík. Zašiel som tam, oni mi v televízii pustili ten film. A keď vyhodili všetko to, s čím som nesúhlasil, povedal som dobre, v poriadku," komentoval Burger dokončenie filmu. Pripomenul, že režisér sa usiloval do príbehu vniesť kreatívne vylepšenia, s ktorými nesúhlasil. "Ešte dobre, že som mal tú zmluvu, lebo keby nevyhodil tie hlúposti, nebol by to dobrý film," zopakoval Burger, ktorého úpravy scenára pridali filmovému príbehu na autenticite. "On napísal, že Himmler nás vyznamenal záslužnými krížmi. Potom zase napísal, že nás oslobodili Rusi a že sme vyrobili milióny dolárov," kritizoval pôvodné Ruzowitzkeho návrhy Burger. V skutočnosti však nacisti všetkých väzňov previezli do Berlína týždeň pred príchodom sovietskych vojsk. Svoju záchranu vidí dnes Burger v chamtivosti nacistov. "Mohli nás zlikvidovať už v Sachsenhausene, ale oni boli tak chamtiví, že nás dali do 16 vagónov a previezli do Rakúska. Postavili stroje a chceli robiť doláre, ale už tam boli Američania," popísal posledné mesiace väzenia Burger.
"Je to zvláštny film. Je to koncentračný tábor a nie je to koncentračný tábor. A to je podľa mňa dôvod, prečo sa ten film dostal až sem," vysvetlil niekdajší novinár a tlačiar. "Keď som písal moju knihu, nechcel som písať nič tendenčne a to sa vyplatilo," dodal. "Ja som nepripustil senzáciu. Ten Rakúšan bol potom na mňa celkom kyslý, ale keď už sme boli na Berlinale, boli dve hodiny ráno, keď prišiel za mnou a povedal: 'Bol som na vás trochu zlý, ale ďakujem, že ste mi vyhodili tie hlúposti, pretože inak by som sa sem nikdy nedostal'," zdôveril sa jeden z posledných pamätníkov tzv. Operácie Bernhard, počas ktorej skupina 140 elitných Židov sfalšovala pre Nemecko 134 miliónov britských libier.
Rakúsko-nemecký film Diablova dielňa získal v nedeľu od Americkej filmovej akadémie Oscara v kategórii zahraničný film. Porazil tak nominované filmy z Izraela, Poľska, Kazachstanu a Ruska.
