Herec, režisér a dramatik Laco Kerata sa obklopil štyrmi mladými ženami. V jeho prípade je to prvý dobrý krok k tomu, aby osvedčená herecká poloha bezbranne pôsobiaceho vtipkára nadobudla jasnejšie kontúry, napríklad aj v podobe guru. Napriek tomu, že ako herec sa na javisku objavuje sporadicky, je zrejmé, že „hárem“ sa okolo neho krúti s dôverou. Viac či menej známy ženský štvorlístok sa ukazuje ako tvorivý aj herecky zdatný.
Medzi jednotlivými obrazmi netreba hľadať súvislosti, predsa ich však čosi spája: svojrázne reči tiel, výtvarný názor, akýsi netypický existenciálny nadhľad, premyslená práca so slovom a slovníkom vrátane toho s vulgárnymi výrazmi.
Hneď v prvom dialógu o myslení a nemyslení si niečoho o niečom alebo niekoho o niekom a o všetkých dôsledkoch tohto myslenia a nemyslenia, sa pri pohľade na ženy v čipkovaných nohavičkách typu detskej výbavy zo 70. rokov minulého storočia dostavuje vzletný pocit. Herci majú od prvej chvíle z hry pasiu, ktorú otvorene prenášajú aj na divákov. Dokážu vycítiť, čo je pre divákov chytľavé, ale nespoliehajú sa na prvoplánové reakcie. Občas zaťažia komplikovanosťou textu, no vzápätí situáciu odľahčujú prostým, často erotizujúcim pohybom, gestom či výrazom.
Postupne spoznávame bizarné postavičky, tvoriace svojský svet dekomponovanej divadelnej poézie: interaktívnu asistentku firmy v dialógu s bezmocným mužíčkom, kožušinovú „nedámu“ s ruským prízvukom, slečnu Nulu a slečnu Jednotku v zápase o prvenstvo, bruchatú chuderku v područí bradatého manipuláta odkiaľsi z Ďalekého východu, či celú podarenú skupinku žien potvrdzujúcich, že emancipácia nemá konca. Ich záverečné repliky spievané v litanických melódiách nie a nie vyliezť z uší.
Treba uznať, že Kerata, jeden zo zakladateľov bývalého divadla Stoka, sa od čias svojho samostatného pôsobenia nielenže drží spôsobu tvorby, ktorý dnes môžeme nazvať aj Uhlárovou školou, ale predovšetkým získava pre ňu ľudí, s ktorými ju dokáže schopne zúročiť.
Združenie MED: Extempore
Laco Kerata a kolektív
Réžia: Laco Kerata
Hrajú: Laco Kerata, Jana Šturdíková, Zuzana Šimová, Diana Strauszová, Dora Letenayová
Premiéra 25. a 26. februára 2008 v divadle Borba, Stredoeurópsky dom fotografie v Bratislave
Autor: Eva Andrejčáková © SME
