Príbehov o tom, ako bolestivo sa vidiek vyrovnáva so zmenami i s netuctovými ľuďmi, má česká kinematografia viacero. Bohužiaľ, ešte viac má ľudových komédií o rôznych vidieckych ťuťmákoch, a tak nejeden divák i snímku Václav bude dlho chápať ako komédiu a smiať sa tam, kde nič smiešne nie je.
Zavádzajúci žáner
Scenárista Marek Epstein a režisér Jiří Vejdělek si za to môžu sami. Kategorizácia do žánru tragikomédie je zavádzajúca a poňatie filmu ako sledu scénok, mnohých na úrovni gagu či vtipu, je mätúce.
Možno je to zámer, možno až posledných desať minút má diváka šokovať a presvedčiť ho, aby sa za svoj smiech zahanbil, lenže pre opisnosť sú to minúty emocionálne prázdne a studené.
Václav Vingl je retardovaný. Žiadny dobrák typu Otíka Rákosníka z filmu Vesničko má středisková, ale ani spásonosne čistý František z Návratu idiota. Štyridsiatnik, ktorý mentálne ustrnul na úrovni pubertiaka, vystrája drsné žartíky, je hrubý voči obetavej matke – ale vie byť aj citlivý a nežný. Nedokáže sa najesť príborom, zato ako strelec má skvelú mušku. Po nebohom otcovi.
Ten bol za socializmu športovec, reprezentant. Keď sa pokúšal ilegálne odísť do zahraničia, ktosi ho udal a muž vo väzení spáchal samovraždu. Dodnes však žije vo Václavových predstavách, rozpráva sa s ním, radí mu a povzbudzuje ho. Matka, ktorá ho živí, šatí, umýva a zahládza všetky jeho výčiny, ho síce miluje, ale porozumieť mu nemôže. Ani brat František, z ktorého žiarlivosť spravila zatrpknutého grobiana.
Celá dedina má Václava plné zuby, len predseda družstva a zároveň starosta cíti výčitky, ale má na to osobné dôvody. Keď konflikt medzi bratmi vyústi do násilia a Václav skončí vo väzení, nikto sa nehrnie do podpisovania petície za jeho omilostenie.
Kvalitné herecké obsadenie
V obsadení vedľajších postáv tvorcovia neriskovali. Známym hercom zverili úlohy, ktoré si väčšina z nich už vyskúšala. Emília Vášáryová je skúsená česká filmová matka, Zuzana Kronerová je špecialistka na postavy svojráznych žien, hviezda Rebelov Soňa Norisová tiež hrá v zhode s typovým zaškatuľkovaním, o strýcovskom slabochovi Jiřího Lábusa ani nehovoriac. Aj títo herci robia tento film výnimočným, i napriek tomu, že takmer žiadna z postáv sa nijako nevyvíja.
V ústrednej dvojici odvážne obsadení Ivan Trojan a Jan Budař hrajú proti svojim zvyčajným typom. Prekvapením je najmä Budař, suverénny, autentický a v pravých chvíľach i dojímavý. Ivan Trojan už veľa ráz dokázal svoje skvelé herectvo. Teraz namiešal správny koktail detinskosti, nezodpovednosti, zlomyseľnosti, odhodlanosti, naivity, bezradnosti a nemého volania po láske. Spravil z titulnej postavy skutočný stredobod.
Tak, že zabúdame na neprekvapivý dej, nevšímame si schematickosť, klišé ani nádych gýča. Len s napätím čakáme, čo Trojan zahrá ďalej. Až sa to stáva slabinou: nevidíme Václava a jeho drámu, netúžime po katarznom zavŕšení príbehu, vychutnávame si hranie, zabávame sa na ňom – ba možno nás i očisťuje.
Václav nie je dokonalý film, zďaleka nevyužíva všetky potenciály námetu. Napriek tomu je filmom nadpriemerným a patrí k tomu najlepšiemu, čo vlani v českej kinematografii vzniklo.
Recenzia/film
Václav. ČR 2007, 97 minút.
Námet: Tomáš Kudrna. Scenár: Marek Epstein, Jiři Vejdělek. Réžia: Jiři Vejdělek. Kamera: Jakub Šimůnek. Hudba: Jan P. Muchow.
Hrajú: Ivan Trojan, Emília Vášáryová, Jan Budař, Soňa Norisová, Jiří Lábus, Petra Špalková, Zuzana Kronerová, Vladimír Javorský a ďalší.
Premiéra v SR: 28. 2.
