Skúste si predstaviť železničnú stanicu bez toho, že by ste chceli cestovať vlakom. Chlapci na čele s českým performerom Tomášom Procházkom si obliekli reflexné vesty, pripravili „náčinie“ a vypustili na javisku paru (do slova aj do písmena).
Išlo sa na vec: predviesť železničnú stanicu ako technický symbol. Pracovný materiál vydal napríklad na bohatú klipovú zmes zachytených zvukov a čudesne vyzerajúcich a fungujúcich predmetov. Tri malé premietacie plochy obsadila nekončiaca, tancujúca štreka, krútiace sa valce cestovných poriadkov, výhybky, výpravcovské „plácačky“, detaily skrutiek, matíc a iného náčinia, kým na javisku hrali bicie, gitara, vyrábali sa netradičné živé i reprodukované zvuky, zalieval sa staničný čaj. A po miniatúrnych koľajničkách krúžil naozajstný hračkársky vláčik.
Pri tej príležitosti sa cez bábky objavili aj náznaky živých dialógov, ktoré niesli tiež skôr zvukovú informáciu než textový význam.
Hodinka výstupu nebola performanciou v zmysle vyprovokovania reakcií publika či pohladenia diváckeho pupka, ale viac či menej pripravenou javiskovou štúdiou, ktorá má predpoklady na vhodné využitie v divadelnom predstavení. Milé nápady, pri nahadzovaní ktorých sa tvorcovia zrejme úprimne bavili.
