Praha 29. februára (TASR) -
Rodák z Kelča podľahol čaru kinematografie už v detstve. Po štúdiu ruštiny prešiel v povojnových rokoch na odbor kamery na FAMU, aby postupne od dokumentaristiky prešiel k celovečernej hranej tvorbe.
Po spoločných prácach s Karlom Kachyňom a krátkometrážnych snímkach sa jeho celovečerným hraným debutom stala snímka Zářijové noci (1957). Už o rok neskôr vznikol jeho poviedkový film Touha, ktorý sa vedno s prácou Jiřího Trnku podieľal na úspechu československej národnej kolekcie na MFF v Cannes. Medzinárodného ocenenia sa dočkali aj ďalšie Jasného filmy Až přijde kocour (1963), ďalšia poviedková snímka Dýmky (1966) a Všichni dobří rodáci (1968), film považovaný za vrchol jeho tvorby.
Čoskoro sa však Jasného diela prestali premietať v bývalom Československu, z ktorého sa umelec rozhodol emigrovať. Jeho tvorbu mohli príležitostne vidieť iba diváci, ktorí mali možnosť sledovať niektoré zo zahraničných televíznych staníc.
Muž, ktorý má za sebou pohnutý život a príležitostne vyučuje na Columbia University v New Yorku, pôsobil pedagogicky aj vo Viedni, či v Mníchove a nakrútil v emigrácii viacero hlavne televíznych prác. Za filmovú adaptáciu Böllovho diela Ansichten eines Clowns (Klaunove názory) získal v San Sebastiane Striebornú mušľu.
Po spoločenských zmenách v bývalom Československu sa umelec vracal do bývalej vlasti, aby sa tu v roku 1999 pokúsil o comeback filmom Návrat zraceného ráje, ktorý sa však nevydaril.
Spoločne s Pavlom Čuchrajom, Andrzejom Wajdom, Luisom Puenzom a Jánosom Szászom sa podieľal na dokumentárnom projekte Hlasy umlčaných (2002) o ľudskej odvahe a hrdinstve počas druhej svetovej vojny, ktorý vznikol v produkcii Stevena Spielberga.
