Bratislava 1. marca (TASR) -
Medzi najvýznamnejších členov kovačického umenia patrí Martin Jonáš, ktorého diela Zlatý šúľok, Hrnčiarka a Debnár sú ukážky z roku 1993. Novšie, súčasné olejomaľby sú od Jána Bačúra - Vchod do dediny, Nakladanie tekvíc, Na pasienku, Sánkovačka pri studni, Moje kone a iné. Tematiku činnosti tamojších obyvateľov dokumentujú aj diela Jána Hriešnika (Vinár, Oberačka), Jána Husárika (Práca na poli, Krajinka), Juraja Ľavroša (Pri studni, Únava, Oddych, Na dvore), jeho brata Pavla Ľavroša (Slnečnice, Príchod domov), Adama Mezina (Krajinka, Dovoz dreva), Anny Kňazovicovej (Šťastie, Kohút), Pavla Cicku (Na konci Kovačice, Oddych), Pavla Hajka (Brieždenie) a iné olejomaľby.
Podľa galéristu Petra Čepca je kovačická insita významným umením našich zahraničných krajanov, ktorí ako sedliaci a bez odborného vzdelávania vošli do svetových dejín výtvarného umenia už v 50. rokoch minulého storočia. Odvtedy sú obdivovanou kultúrou, centrom svetového insitného umenia, aj z najvyšších politických a umeleckých kruhov. Kvôli obrazom Kovačicu navštívili vzácni hostia, akými boli francúzsky prezident Francois Mitterrand, španielsky kráľ Juan Carlos, hudobník Mstislav Rostropovič, skupina The Rolling Stones, futbalista Pelé, kozmonauti z posádky Apolla, herci Alain Delon, Franco Nero či Ursula Andressová. Chodia tam aj svetoví insitní a ľudoví umelci z Indonézie, Cypru, Kolumbie, Kuby, Uruguaja, Tuniska a Venezuely. Kovačica potvrdzuje, že je skutočne svetovou metropolou insity.
Významný rok bol 1989, keď v Kovačici otvorili adaptovanú budovu pre Galériu insitného umenia, v ktorej domáci maliari predstavujú svoju tvorbu milovníkom insitného umenia na samostatných alebo spoločných výstavách. Zo 60 maliarov, ktorí tam prezentovali svoje práce, boli i takí, ktorí v rámci tzv. Kovačickej školy insity zohrali iba epizódu a hodne je tých, ktorí zotrvali. Takými sú najmä zakladateľská generácia maliarov Martin Paluška (1913-1984), Ján Sokol (1909-1982), Michal Bíreš (1912-1981), Vladimír Boboš (1906-1978), Martin Jonáš (1924-1996), Ján Kňazovic (1925-1985), Pavol Hrk (1922-1996), Ján Strakúšek (1926), Ján Veňarský (1928-1985) a prvá kovačická maliarka Alžbeta Čížiková (1936). Od roku 1957 na Kovačickom októbri vystavuje i Katarína Karlečíková (1937), Ondrej Veňarský (1930), Ján Garaj (1930), od roku 1964 i svetoznáma maliarka Zuzana Chalupová (1925-2001). Potom sa pridala Eva Husáriková (1942) a prví maliari zo susednej obce Padina Ján Husárik (1942) a Michal Povolný (1935). Nasledoval ich Ondrej Pilch (1938-1992) a maliari dávajúci základný tón súčasnej insitnej tvorbe v Kovačici a v Padine Pavel Hajko (1952), Ján Bačúr (1937), Martin Markov (1954), Zuzana Vereská (1955), Ján Glózik (1957) a ďalší.
Výstava potrvá do konca mája.
ep ed
