Prvým hollywoodskym momentom rakúskeho režiséra Stefana Ruzowitzkého bol novembrový AfiFest, ktorý každoročne spúšťa sezónu filmových cien. Jeho film Diablova dielňa vtedy síce na festivale nezabodoval, ale americké publikum na film o falšovateľskom komplote v Sachsenhausene nezabudlo.
LOS ANGELES. Keď sa do USA vrátil minulý týždeň, v ruke mal štyri vstupenky na večer odovzdávania najprestížnejšej filmovej ceny. Stefan Ruzowitzky získal v Hollywoode zlatú sošku Oscara.
Bol to jeho osud
„Bola to znamenitá náhoda, lebo počas dvoch alebo troch týždňov ma nezávisle od seba oslovili dvaja producenti s tým istým príbehom. Tak som si pomyslel, že toto je osud. Oboch producentov som napokon navzájom zoznámil, z čoho vznikla táto rakúsko-nemecká koprodukcia.“ Tak opísal svoje prvé stretnutie s príbehom o Diablovej dielni Stefan Ruzowitzky. Po niekoľkých verziách scenárov sa napokon celý štáb zišiel na mieste nakrúcania a takmer celý mesiac nacvičoval. „Tento nácvik nebol dôležitý len pre hercov, ale aj pre mňa ako autora scenára. Keď sme potom nakrúcali, vlastne sme len filmovali. A neprevážili tam technické aspekty, čo sa často stáva,“ opísal režisér svoju skúsenosť počas filmového sympózia deň pred odovzdávaním Oscarov.
Zrejme to bola autenticita príbehu, ktorá bežný vojnový film zmenila na výnimočnú snímku. Ruzowitzkého práca bola pod drobnohľadom Adolfa Burgera, ktorého skutočný životný príbeh režisér a autor scenára vo filme inscenoval. Burger nechcel príbeh o veľkolepom nacistickom falšovaní zmeniť na ťažko uveriteľnú legendu. Aj keď spolupráca s 90-ročným pamätníkom nebola vždy jednoduchá, Ruzowitzky je mu dnes viac než vďačný za jeho pomoc. „Čítal každý môj scenár,“ priznal sa režisér. „A ako to už býva, prvá verzia sa najviac blížila skutočným udalostiam a Adolfovi Burgerovi sa práve tá páčila najviac... Musel som však zmeniť vlastnosti postáv, najmä Burgerov charakter. V skutočnosti bol oveľa viac ako Sorovič. Aj on mal ten silný pud sebazáchovy. Bol komunistom, takže je pravda, čo o ňom vo filme hovoríme, ale nebol až taký úpenlivo viazaný na ideály a princípy, ako sme to napokon na plátne stvárnili.“
Toto je viac ako ďalší film
Najdojemnejším momentom počas 30 dní filmovania bol deň, keď sa autor námetu a skutočný väzeň z falšovateľskej dielne v Sachsenhausene, Adolf Burger, prišiel pozrieť na miesto nakrúcania. „To nám pripomenulo, že toto je viac ako ďalší film.“ Ruzowitzkého starí rodičia boli nacisti, čo režisér otvorene priznáva. Sám s nacizmom a jeho dedičstvom nemá nič spoločné a od začiatku svojej filmovej kariéry chcel nakrútiť film o holokauste. Čakal však na správny príbeh. Diablova dielňa si ho zvláštnou náhodou našla a priniesla so sebou aj veľkú filmovú cenu.
Od nášho prvého stretnutia v novembri sa v živote Ruzowitzkého veľa zmenilo. „S týmto filmom som sa stal niečím ako národným hrdinom... Cenu Americkej filmovej akadémie totiž verejnosť nevníma len ako jednu ďalšiu filmovú cenu, ale považuje to za naozaj výnimočné ocenenie,“ priznal režisér, aj keď pripomenul, že by ho potešil záujem domáceho publika o rakúske filmy ešte predtým, než prerazia v zahraničí. „V posledných rokoch to bolo vlastne vždy tak, že rakúske filmy od Michaela Haneckého, Ulricha Seidela či Barbary Albertovej boli na medzinárodných festivaloch veľmi úspešné, ale nikdy sa netešili takej obľube doma,“ skonštatoval čerstvý oscarový režisér.
Chcel vyhrať
O Oscaroch rozhoduje takmer 6000 členov Americkej filmovej akadémie. Šancu uspieť majú najmä dobré filmy, musia byť však aj známe. To platí dvojnásobne o zahraničných filmoch, ku ktorým sa členovia akadémie v bežných kinách prakticky nedostanú. Skutočnosť, že rakúsky režisér mal už v novembri pre svoj film amerického distributéra a dokonca miestneho agenta pre public relations, dával tušiť, že Diablova dielňa berie svoje oscarové ašpirácie vážne.
Na otázku izraelského novinára, či by ho netrápilo, keby vyhral film Beaufort z izraelskej produkcie, odpovedal Ruzowitzky deň pred oscarovým večeromúprimne: „Samozrejme, že by som chcel vyhrať a nechcel by som byť porazený izraelským či poľským filmom.“ Nie je preto náhodou, že Sony Pictures Classic naplánovali americkú premiéru Diablovej dielne práve na predoscarový piatok 22. februára. Hlasovanie o cenách akadémie bolo síce v tej chvíli už uzavreté, v recenziách však americkí kritici prirovnali Diablovu dielňu k Schindlerovmu zoznamu z produkcie hollywoodskej ikony Stevena Spielberga. Dobytie Hollywoodu zvládol Ruzowitzky na jednotku.
Autor: Mária Ondruchová (Autorka je publicistka)
