Šesť neobvyklých koncertov v Bratislave, Košiciach a Banskej Bystrici odohrala speváčka Lucia Lužinská so skupinou All Time Jazz. Išlo o prvý ročník projektu Jazz goes to school, ktorý mal stredoškolákom ukázať, čo je to vlastne džez.
Výchovné koncerty sú dodnes pre mnohých traumou. Za éry socialistického školstva to vyzeralo tak, že hudobníci dorazili na základnú školu a najväčší úspech mali, keď sa žiaci nudili (a smiali) čo najmenej. Speváčka Lucia Lužinská so skupinou All Time Jazz na to išli inak. Namiesto klasiky zvolili džez a stredoškolákov.
Neboli to tradičné koncerty. Začínali sa o jedenástej dopoludnia a okrem hrania sa predvádzali základné džezové pravidlá. Posledná „hodina“ sa konala v jeden februárový deň v sále Domu kultúry Zrkadlový háj v Bratislave. Boli sme pri tom.
Od džezu k hiphopu
„Užívaj si ako nikdy,“ presviedča nápis z plagátu tradičného džezového sponzora stredoškolákov, ktorí slušne zaplnili veľkú sálu. Príchod speváčky v červených šatách vyvoláva potlesk. Sadá si za bicie, no po pár úderoch usúdi, že bude lepšie prizvať si odborníka. S Petrom Solárikom prehodí pár slov o význame jeho nástroja a postupne takto vytiahne na pódium zvyšok kapely – kontrabasistu Juraja Kalásza, pianistu Tomáša Gajlíka a gitaristu Borisa Čellára.
Prvé pobavenie vzbudí poznámka „basa sú spodky“, ktorú jeden zo žiakov komentuje slovami „tak nech ich ukáže“. Inak však netypické publikum v netypickú hodinu počúva netypickú hudbu dosť pozorne.
„Viete, že hiphopový beatbox sa robí už dávno a začali s ním džezmeni?“ pýta sa speváčka a vytiahne techniku scatu. O pár minút prichádza prekvapenie – rapper Čistychov a zo štandardu Summertime je nečakané dueto.
Lepšie ako v škole
Druhá najsilnejšia reakcia nastáva, keď si hudobníci sadnú a Lucia Lužinská demonštruje možnosti improvizovania s hlasom pomocou elektroniky. V skladbe Duka Ellingtona Caravan si sama urobí rytmiku aj harmóniu a potom odspieva melódiu. Vyzerá a znie to takto:
„To bolo dosť dobré,“ ozve sa o pár sedadiel vedľa. Ten chlapec možno na májový koncert Bobbyho McFerrina príde. Ukážky práce s harmóniou pomocou kytíc kvetov však už stredoškolákov nudia a pri záverečnej ankete ironizujú otázky typu Musí byť každá džezová speváčka stará a moletná? Ale pri východe sa väčšia skupinka zhodne, že to bolo lepšie, ako sedieť v škole.
Veľa informácií a skladieb, ktoré práve počuli, asi zabudnú, ale o džeze už niečo vedia.
Lucia Lužinská: Chceli sme, aby pochopili džez
Hrali ste stredoškolákom džez. Aké boli ich reakcie?
„Je ťažké priniesť tejto vekovej kategórii iný názor, než sama má. Ale reakcie sme mali pozitívne a každý koncert iný. Zistili sme, že je veľmi vhodné, keď sa pomiešajú rôzne školy.“
Prečo ste hrávali v domoch kultúry?
„Dobre ozvučené a nasvietené pódium je magické miesto. Inde sa to vníma skôr ako beseda. Tiež sme chceli, aby koncert mohlo vidieť čo najviac záujemcov.“
Zneli najmä staré štandardy, nebolo by lepšie ukázať nové podoby džezu?
„Na Slovensku som zažila veľa skreslených názorov na to, čo je vlastne džez. Decká potrebujú vedieť, že dejiny sa nezačali moderným džezom. Chceli sme im ukázať korene, na nich všetko stojí. Tradičný džez aj ľahšie pochopia. A o to nám išlo – aby džez pochopili. Nemusia sa doň hneď zamilovať.“
Predstavenie malo hodinu. To bol zámer?
„Boli sme limitovaní školským rozvrhom. A pozornosť sa po hodine začína lámať.“
Išlo o prvý ročník projektu, aké bude pokračovanie?
„Chceli by sme zapojiť viac miest aj hudobníkov.“
