Populárna švédska popskupina vydala svoju prvú výberovku.
LONDÝN, BRATISLAVA. Túto pauzu aspoň využili na vydanie svojej prvej výberovky The Best Of Cardigans.
Kapela, ktorá v deväťdesiatych rokoch predávala milióny svojich albumov, sa trochu vytratila z povedomia.
„Nemôžete byť stále na špici trinásť rokov,“ povedal pre BBC gitarista Magnus Sveningsson. Speváčka Nina Perssonová však z ústupu pozícií viní skôr nahrávací priemysel: „Samozrejme, je smutné, že sa albumy nepredávajú tak, ako by ste chceli. Ale to ma neprekvapuje. Šoubiznis nestojí dnes za nič. Teraz nie je možné, aby skupina ako my sa stala úspešnou.“
The Cardigans, ktorí s veľkým úspechom vystúpili aj na trenčianskej Pohode v roku 2003, sa presadili v polovici deväťdesiatych rokov ako retro skupina, oprašujúca pop a módne trendy šesťdesiatych rokov. Zaznamenali niekoľko veľkých hitov, medzi nim skladbu Lovefool, ktorú mnohí poznajú aj z hollywoodskeho filmu Rómeo + Júlia. Skupina sa však k tejto pesničke stavala dosť macošsky, dokonca ju občas odmietala hrať na svojich koncertoch.
Neskôr sa ich hudba vyvinula bližšie k tradičnému popu, čoho výsledkom bol album Gran Turismo (1998) a predovšetkým hit My Favourite Game, ktorého video odmietli hrať niektoré televízie, pretože nabádalo na nezodpovednú jazdu.
Obrovský úspech však skupinu skoro zničil. Medzi členmi kapely, ktorí sa poznali od detstva, nastali veľké hádky. „Nahrávanie albumu Gran Turismo sa nieslo v znamení veľkého zmätku. Asi sme ho nemali vôbec nahrať,“ vysvetľuje Perssonová. Z platne sa nakoniec predalo úctyhodných 2,5 milióna kópií, ale skupina bola už vo veľkom rozklade. Perssonová túto pauzu vyriešila nahraním prvého sólového albumu A Camp (2001). S The Cardigans sa do štúdia vrátila až po piatich rokoch.
„Medzi nami vládlo veľké napätie. Ja som osobne bola podráždená ako nikto. Bolo veľmi ťažké nájsť dôvod pokračovať, ale nechceli sme hodiť veci za hlavu,“ dodáva speváčka.
Švédska kapela sa zišla až v roku 2002 na práci k štvrtému albumu Long Gone Before Daylight (2003), ktorý sa líšil od ich predchádzajúcich vecí akustickou country náladou. Kritici nahrávku pochválili, nie však publikum. Z albumu sa predalo iba pol milióna kusov, čo bolo hodnotené ako neúspech. A nakoniec jej poslednú radovú platňu Super Extra Gravity (2005) si kúpili len ich najväčší priaznivci.
Skupinu to však príliš netrápi, doma vo Švédsku je stále veľkou hviezdou a so svojou pozíciou je spokojná. „Spôsob, akým sa dnes hovorí o našich albumoch, sa zmenil. Nie veľa ľudí ich počulo, ale tí, ktorí sa k nim dostali, ich uznávajú. To ma napĺňa spokojnosťou,“ hovorí Perssonová, ktorá v súčasnosti pracuje na svojom druhom sólovom albume.
Autor: peb
