BRATISLAVA. Keď sa zrodí nový kultúrny stánok, je to dôvod na oslavu. O tom, do akej miery bude nezávislý, povie čosi až umenie, ktoré sa chystá ponúkať.
Jeden by nepovedal, že budova Západoslovenskej energetiky na Čulenovej ulici v Bratislave môže ukrývať rozľahlý zrekonštruovaný priestor, ideálny na kultúrne podujatia. Pred pár mesiacmi sa ho podarilo získať hercovi a režisérovi Róbertovi Csontosovi. V nedeľu 16. marca ho otvára slávnostnou premiérou Euripidových Bakchantiek. V jeho réžii sa ňou vo svojom novom sídle predstaví medzinárodné divadlo Meteorit.
Csontos, roky pôsobiaci v budapeštianskych divadlách, sa s medzinárodným súborom, v ktorom účinkujú slovenskí, českí, maďarskí či poľskí herci, etabloval v Bratislave vlani vďaka štátnej pomoci, Stredoeurópskej nadácii, národných inštitútov, Divadelného štúdia 12 či A4-nultého priestoru. Na jeho scéne uviedol premiéru Shakespearovho Sna noci svätojánskej. V máji túto inscenáciu v nových priestoroch obnovuje.
„Bratislava je výborné miesto pre sídlo medzinárodného divadla. Má veľmi dobrú strategickú polohu. Blízko sú Praha, Varšava, Budapešť, Viedeň,“ hovorí Robert Csontos.
Svoj súbor pomenoval podľa divadelného festivalu Meteorit, ktorý po prvý raz usporiadal pred štyrmi rokmi v Kolárove, odkiaľ pochádza. Jeho štvrtý ročník plánuje počas tohto leta rozšíriť do Bratislavy aj do Budapešti.
Režisér Csontos dnes už má odvahu povedať, že tvorí so stabilným tímom. Hoci spolupracovníci nie sú v angažmán, má s nimi už rozbehnuté ďalšie projekty. Okrem nich počíta s hosťami z rôznych krajín, či už vo vlastnej, alebo inej produkcii. Divákom v Bratislave sľubuje v bývalej zrekonštruovanej rozvodni nielen divadlo, ale aj tanec, hudbu či výtvarné umenie.
Energetická bomba
Priestor na svoj takpovediac nadnárodný projekt zháňal Csontos veľmi intenzívne. Štedrý sponzor mu ho vraj po predchádzajúcej spolupráci napokon ponúkol sám.
„Bolo to náhle, v danej chvíli sme s tým ani nepočítali, ale veľmi sme sa tešili. Mesiac som tomu nemohol uveriť,“ vraví. „Samozrejme, dalo to ďalšiu kopu práce, bolo treba začať priestor zariaďovať a technicky vybavovať.“
Pochvaľuje si, že sa obklopil šikovnými ľuďmi – manažérsku prácu si delí s Američankou Janette Livingston, ktorá v jeho divadle aj účinkuje. Zároveň s prípravou premiéry Bakchantiek zariaďuje celý divadelný priestor vrátane svetelného a zvukového parku, hľadiska, baru, kancelárií a šatní. Hra je, ako tvrdí, technicky náročná tak, že podľa jej dispozícií bude môcť výbava priestoru fungovať aj v budúcnosti.
Na tanečnej sekcii už teraz aktívne pracuje s uznávanou maďarskou tanečníčkou Andreou Ladányi. Z minulosti sa mu osvedčuje hudobná spolupráca s Martinom Pycom Rauschom. Priestorové a scénické riešenie odovzdal do rúk architektke Zuzane Zacharovej, spoluautorke priestorov Design Factory v Bratislave.
Divák verzus úspech
Jedným z dôležitých interaktívnych manévrov smerom k divákovi by mali byť workshopy, ktoré sa tu majú pravidelne usporadúvať. Produkcia plánuje ponúkať divákom lištu divadelných titulov, za ktoré môžu hlasovať. Hra s najvyšším počtom diváckych hlasov sa bude na týždňovom workshope pripravovať a po ňom uvádzať work in progress, následne sa bude doťahovať a uvádzať v plnej verzii. Workshop bude otvorený aj pre divákov, ktorí tak budú môcť sledovať tvorbu inscenácie.
„Počas takéhoto pracovného týždňa spravíme istú formu, ktorá musí obsahovať kostru hry, tú potom neskôr rozvinieme. Na workshope budú s nami aj kostýmoví výtvarníci, hudobní dramaturgovia či skladatelia uvažovať o svojich konceptoch a návrhoch,“ spresňuje Csontos. Tvrdí, že v rámci festivalu Meteorit, ktorý sa tu má raz do roka konať, je jedným z jeho cieľov predstavovať aj slovenské súbory. Na inú formu spolupráce sa zatiaľ necíti, všetko bude závisieť od úspešnej prevádzky priestoru.
Situácia je závideniahodná, zodpovednosť veľká. Novopečený prevádzkar divadla si to uvedomuje. Bez ohľadu na to ostáva sledovať, čo všetko bude alebo nebude ovplyvňovať kvalitu tejto umeleckej produkcie, ktorá by mala mať svoju tvár.
