Shellwoy nahrali druhý album The Love.
Slovenská dark popová kapela Shellwoy vznikla ešte v roku 1992, prvú nahrávku vydala o rok neskôr.
Nasledovala dlhá cesta nevyšliapanými chodníčkami, neskoršie pozitívne ohlasy prevažne v českej tlači. Pripodobnenia k anglickým Suede i gothic rocku sú v istom zmysle na mieste, ide o pocitovú muziku, často zahalenú do smutného, trúchliaceho rúcha, ale ani jedno presne nevystihuje štýl, akým Shellwoy znie.
Mimo popu
Hudba vyvolávajúca emócie sa v podobe debutovej platne poslucháčom predstavila až v novom tisícročí, predtým iba niekoľkými demo nahrávkami vydanými na kompiláciách slovenských kapiel či na EP kazete.
Paradoxne po vyše desiatich rokoch od vzniku boli Shellwoy Akadémiou slovenskej populárnej hudby nominovaní na Objav roka. Nálepku „slovenská populárna hudba“ ale, našťastie, vždy obchádzali. Potvrdzujú to aj novou platňou The Love (Gregor Agency – G. A. Records).
Shellwoy tu znejú v nasledujúcom zložení: elektrické a akustické gitary hrá Mário Oravský, na basgitare a harmonike počuť Ivana Galanského a brat speváka Michal Rostas hrá na perkusiách.
Dôležité je aj obsadenie prizvaných albumových hostí, programming obstaral Karol Mikloš, ktorý už s kapelou spolupracoval v minulosti a pomohol aj k celkovému zvuku tejto nahrávky, počuť tu aj výborné výkony Milana Súkeníka (saxofón a klarinet) či trubkára Martina Ďurdinu. Platňu nahrali v roku 2006 na horskej chate v Lazoch pod Makytou.
Dobrá angličtina
Všetko chce svoj čas a dlhé obdobie od zrodu kapely po druhý album je v prípade Shellwoy pozitívom. The Love prináša trinásť zvukovo vycibrených pesničiek, spievaných zásadne po anglicky, čo v prípade väčšiny slovenských kapiel nebudí dobrý dojem. Dobrá angličtina však do týchto temnejších aranžmánov sadne výborne. Mimochodom, pri vnímaní zvuku Shellwoy sa viackrát vynárajú paralely, napríklad, s hudbou Depeche Mode či spevom Morrisseyho. Neprekvapuje preto, že viacerí členovia označujú tieto mená za svoje obľúbené.
Pilotný singel Golden ©age odsýpa v správnom tanečnom tempe a jeho text nekĺže iba po povrchu. „Niekedy mám pocit, že už to ďalej neunesiem / lož, že sme slobodní, ťa prebodáva,“ spieva frontman Tibor Rostas (vokály, syntetizátory, akustická gitara) s presvedčivou melanchóliou.
Občas rozvláčne
Celkom vydarený electro pop. Ale potvrdenie toho, že melanchólia v tvorbe Shellwoy nie je prvoplánovou záležitosťou, sa dostaví na iných miestach platne. Ubolenosť v skladbe Tired Of Life podčiarkujú dychové nástroje, elektronika ide ruka v ruke s nenápadnými perkusiami.
V druhej polovici platne Shellwoy viackrát zachádzajú do pomalších temp. Piesne No Tree Can Grow To The Sky a Mother presahujú do relaxačnej a meditatívnej atmosféry, Endorphine mierne osvieži striedaním energických trúbok a elektronickej hmloviny.
Pri počúvaní týchto a ďalších experimentátorskejších vecí na um zídu niektoré polohy Free Faces alebo aj Davida Sylviana. Príjemné, no často príliš rozvláčne počúvanie, škoda, že niektoré piesne po odznení za sebou zanikajú pre svoju jednotvárnosť.
Podobne ako zvukovo a nástrojovo je platňa vycibrená aj graficky. Konceptuálne fotografie Mishu Gordina ilustrujú spevákove texty a sú pekným obohatením bookletu. Súčasťou CD je aj videoklip Ivety Grófovej k prvému singlu Golden ©age.
Shellwoy: The Love
G. A. Records 2007
Autor: Matej Lauko (Autor je hudobný publicista)
