BRATISLAVA. Predstavte si čiernobiely výstrižok starého časopisu. Fotografia záhradného jazierka, okolo neho vhodné okrasné rastlinstvo. Úplná retro idylka pochádzajúca zo Záhradkára či Slovenky neskorých osemdesiatych rokov a z rubriky Urob si sám. Vrchnú časť obrázka však niekto bezohľadne nastrihol a na vodnú plochu „preklopil“ rub stránky.
Vo vode sa zrazu nachádza akási čudná postava, kričí a máva rukami. Zdá sa nám, že osobu dôverne poznáme. Moment - v jazierku sa predsa topí obyvateľ Picassovej Guernicy! Čudné? Ani nie – Cyril Blažo zobral do rúk nožnice a začal sa prehrabávať vo svojej rozsiahlej zbierke starej tlače.
Desať nápadov
Za málo peňazí veľa muziky- aj tak by sa dala charakterizovať Blažova tvorba, ktorú môžeme v týchto dňoch vidieť v bratislavskej galérii Bastart. Výsledný efekt dosahuje jednoduchým strihaním, lepením, sem-tam pridá fixkou drobný, no kľúčový detail. V najnovších dielach už vlastne ani neprikresľuje, vystačí si s jediným kusom obrázka či fotografie.
Bežný, každodenný námet prenesie jediným pohybom alebo tým, že vymyslí vhodný názov do prekvapivej významovej roviny či do úplne iného kontextu. Z banality sa stáva niečo výnimočné, z výnimočného banalita.
V Blažovej tvorbe je podstatný faktor nápadu – jednoduchého a geniálneho. Tie sa mu roja nad hlavou ako komiksové bubliny s výkričníkmi. V rozhovore so spolukurátorkou výstavy Luciou Gavulovou sám priznáva: „Na maľbu nemám čas ani schopnosti. Ale hlavne čas – za ten čas, čo by som namaľoval jeden obraz, vymyslím desať nápadov.“ Výsledný efekt je správne zaprášený, hravý, vtipný, dada.
Pod povrch a doslovne
Téma banálneho a „skutočného“ je blízka aj ďalším vystavujúcim – umeleckému zoskupeniu XYZ (Matej Gavula, Milan Tittel). Typicky urbánne predmety ako napríklad pomníky, sochy, stroje či peniaze podrobujú skúške pravosti. Používajú pritom podobnú metódu ako Blažo – presúvajú ich do iných kontextov, prípadne zmenia formu, veľkosť alebo ich množia. Okázalé pomníky zo žltého ónyxu miniaturizujú a duplikujú, čím sa stávajú banálne až smiešne, podobne ako odliatky bratislavských „turistických“ sôch, naklonované do vreckovej podoby suvenírov.
Pri skúmaní významu predmetov postupujú vedecky komplexne – nezaujíma ich iba vonkajší zjav, ale aj samotný materiál vecí. Idú pod povrch, a to často doslovne – predmety sondujú hĺbkovými rezmi a ich vnútornú podstatu porovnávajú s vonkajším vzhľadom. Na rozdiel od Blaža sú ich práce väčšinou plastické, na výstave však nechýbajú ani dokumentárne záznamy reality v podobe fotografie či videa.
Vzájomné súznenie (či naopak – škrípanie) umeleckej dvojice a osamoteného vlka si možno overiť v galérii Bastart do prvého apríla.
Autor: Silvia Peťková (Autorka je publicistka)
