BRATISLAVA. „Pre mnohých priateľov, ktorí si ma pamätajú ako veselého človeka, môžu byť niektoré moje diela šokom,“ povedala pražská výtvarníčka Xénia Hoffmeisterová pred siedmimi rokmi na svojej prvej slovenskej výstave v bratislavskej Galérii Z.
Ani stopa po sentimente
„Neinformovaný divák by túto výstavu asi nepripísal autorovi ženského rodu,“ dodal Rudolf Fila, ktorý Xéniu, vtedy ešte Michalikovú, učil na strednej umeleckopriemyselnej škole. „Rozmerné obrazy s razantným rukopisom totiž nevykazujú nič feministické: ani mäkkú citovosť v maliarskom podaní, ani stopu po sentimentálnych témach. A sarkazmus je predsa doménou mužov.“
Do Bratislavy, v ktorej prežila mladosť, však prišla ukázať svoju tvorbu už ako renomovaná umelkyňa – v Prahe, kde vyštudovala maľbu, scénické a kostýmové výtvarníctvo na DAMU, už zostala, vydala sa a divadelné výtvarníctvo čoskoro zamenila za voľnú tvorbu – a odvtedy tu už vystavovala viackrát. Tentoraz sa prichádza predstaviť slovenskému publiku sprostredkovane, formou výpravnej monografie, ktorá vyšla začiatkom roka vo vydavateľstve Kalich pri príležitosti jej veľkej retrospektívy v pražskom Mánese.
Lodičky po sezóne
„Robím vždy to, čo ma momentálne baví,“ hovorí Hoffmeisterová na margo svojej ťažkej zaraditeľnosti v českom výtvarnom spektre, čo dokumentuje aj reprezentatívna publikácia, približujúca jej tvorbu od konca osemdesiatych rokov až do súčasnosti. Tvorbu, charakterizovanú ako fantazijný expresionizmus, ktorý je hlboko zakotvený v prírode a orientovaný na otázky zmyslu ľudského bytia.
Názvy jej známych sérií Vítězství tmy, Čarodějnice či Zlé jazyky neveštia nič optimistické a jej typické veľkoformátové maľby plné divokej fantázie a nadprirodzených tvorov prezentujú prosté ľudské obavy, nevedomosť a strach z budúcnosti, ale aj jej apelujúci „fiktívny varovný prstík“.
Tajomstvám symbolov, alegórií a metafor však nechýba irónia, čierny humor, groteska či absurdita, čo pôvabne odľahčuje bájny mýtus prírody.
Chronologický posun Hoffmeisterovej tvorby pri zachovaní originality a obdivuhodnej imaginácie smeruje postupne k veselším témam konkrétneho každodenného života tak v objektoch a inštaláciách, vtipných a bizarných vďaka originálnemu autorkinmu pohľadu i použitiu rôznych kombinovaných techník, ako aj v grafikách a maľbách.
K najnovším patrí aj cyklus Botičky, jedna z malieb, kde na konci sezóny odplávajú dvojvýznamové lodičky (topánky a člnky zároveň), tvorí aj obálku knihy.
