Keď som v roku 1981 robila rozhovor so švajčiarskym spisovateľom Friedrichom Dürrenmattom v jeho vile v Neuchâteli, spomínal si na Pražskú jar 1968: „V Prahe práve uvádzali moju divadelnú hru Novokrstenec. Réžia hry bola zameraná proti režimu Novotného, všetko bolo veľmi drzé. Varoval som svojich českých priateľov: to sa môže zle skončiť. A potom prišla okupácia.“
Dürrenmatt sedel oproti, jeho nehybné objemné telo mi pripomínalo jaštera so živými rozbehanými očami. Nedoviedol žiadnu vetu do konca, ponáhľal sa za myšlienkami, ktoré sa z neho len tak hrnuli.
Jeho potrhanú reč som takto poskladala do viet: „Opozícia ľudu je v Československu úžasne veľká. Nestretol som tam nikoho, kto by sa vyslovil za režim. To je predsa groteskné. Človek má pocit, že tam vládne totálne izolovaná vláda. Pripadá mi to ako na oficiálnom mládežníckom večierku, na ktorom som sa tam zúčastnil. Na pódiu boli všetci v rovnošate, ale nikde nebolo vidieť divákov. Z Československa mi zostala smutná príchuť. Okrem jari 68, ktorá bola plná nádeje.“ Dürrenmatt protestoval proti okupácii Československa a posledný prejav mal v 1990 na počesť návštevy Václava Havla v Zürichu.
Autor: Irena Brežná (Autorka žije ako spisovateľka vo Švajčiarsku)
