BRATISLAVA 8. marca (SITA) -
Tomáš Holý sa narodil 17. marca 1968. Celé detstvo strávil medzi dospelými. Prvú úlohu dostal ako 8-ročný vďaka svojmu strýkovi - rekvizitárovi v štúdiách na Barrandove. Režisér Oldřich Lipský ho vtedy obsadil do malej roly v kultovom filme „Marečku, podejte mi pero!“ (1976). Diváci si zrejme dodnes pamätajú scénu, keď prišiel malý prvák na hodinu chémie odovzdať učiteľovi odkaz od riaditeľa. V priebehu nasledujúcich štyroch rokov nakrútil divácky najúspešnejšie snímky, ktoré televízie dodnes s obľubou reprízujú.
Svoju prvú veľkú úlohu, Vaška vo filme Jak vytrhnout velrybě stoličku (1977), si musel Tomáš Holý zaslúžiť. Spolu so 140 deťmi prišiel na konkurz, kde si ho režisérka Marie Poledňáková takmer nevšimla. "Bol najmenší, veľa nehovoril, pozoroval väčších chlapcov. Nebol výrazný, mal guľatú tvár, dlhé vlasy a vyzeral ako tučná tetuška. Neskôr pri odchode urobil zvláštne gesto na pozdrav. V tú chvíľu bol neprekonateľný," povedala pre český denník MF DNES Poledňáková.
Predtým, než sa stal Tomáš Holý malým nezbedným Vaškom, ktorý vedel "ako na dospelých", objavil sa v rodinnom filme Ať žijí duchové (1977). Divákom však utkvel v pamäti ako syn baletky a horolezca. Keďže malý Vašek žil len s mamou, baletkou, ktorá bola viac času v divadle, než doma, snažil sa nájsť si otca sám. Svojho filmového otca Luboša (František Němec) si však natoľko zamiloval, že Poledňáková mala neskôr s Tomášom problémy nakrúcať scény, v ktorých sa na Luboša hnevá. Miláčikom národa sa stal Tomáš Holý na Štedrý večer v roku 1977, keď mal film Jak vytrhnout velrybě stoličku televíznu premiéru. Rýchlo si získal srdcia malých i veľkých
Malý Vašek bol obyčajný bezprostredný chlapec, ktorý zabával filmový štáb najmä svojimi brebtami. Zvlášť vyvinutý mal zmysel pre spravodlivosť, ktorý uplatňoval aj mimo kamery. Netrvalo dlho a Poledňáková ho obsadila do voľného pokračovania filmu s názvom Jak dostat tatínka do polepšovny (1978). Podľa režisérky Marie Poledňákovej však nevznikla ďalšia snímka z dôvodu veľkého úspechu Tomáša Holého. Druhú časť nakrútila, pretože jej to ponúkal zaujímavý záver prvého filmu. Dokonca i herci si domýšľali, ako by mohol príbeh pokračovať.
V roku 1978 pracoval Tomáš Holý na troch snímkach. Zahral si v televíznom filme Babička je ráda (1978) a v prvej časti úspešnej trilógie Pod Jezevčí skálou (1978) v réžii Václava Gajera. Pribúdajúce pracovné príležitosti ochudobňovali malého školáka o obyčajné detské radosti, a tak rýchlo pochopil, že herectvom sa v budúcnosti živiť nechce. Vyrastal vo svete dospelých, nemal čas na školu a kamarátov ako jeho rovesníci a prišiel na to, že ľudia okolo neho sú falošní. I to bol jeden z dôvodov, prečo chcel byť veterinárom. „Ľudia rýchlo zabudnú, keď im niekto pomôže, ale zvieratá nie,“ povedal v jednom z rozhovorov. Podobne, ako hrdinovia, ktorých stvárnil, mal rád prírodu. Rád chytal ryby, zaujímali ho kone a autá. Ako malého chlapca ho lákali povolania ako šofér kamióna, pilot či sexuológ. Už v trinástich mal vo svojej kariére jasno: „Viem, že by som sa chcel na budúci rok dostať na gymnázium, potom na vysokú školu a venovať sa prírodným vedám. Takže s filmom sa ako herec už asi rozlúčim.“
Než sa však húževnato pustil do štúdia, stihol si ešte zahrať v siedmich snímkach a trinásťdielnom seriáli. V roku 1979 prežíval ako Vašek Straka dobrodružstvá so svojím starým otcom, hájnikom na Šumave, vo filme Na pytlácké stezce (1979) a o rok neskôr v snímke Za trnkovým keřem (1980). Mestského chlapca, ktorý trávi prázdniny na vidieku, si zahral i v ďalšom filme Prázdniny pro psa (1981). S filmovou kariérou sa definitívne rozlúčil v štrnástich rokoch, keď padla posledná klapka nemeckého seriálu Unterwegs nach Atlantis (1982).
Do štúdia hnal Tomáša Holého zmysel pre spravodlivosť (nakoniec sa rozhodol prihlásiť na právo), ale sčasti aj neistota z hereckej budúcnosti. V jednom z rozhovorov povedal: „S herectvom som skončil, nechcem, aby to bolo moje celoživotné povolanie. Je to stereotypné a namáhavé. Keď som nakrúcal, bavilo ma to a chcel som hrať, ale na druhej strane som nemal prázdniny, ostatní chlapci išli do kina, ja som drel na skúškach, žil som stále medzi dospelými. Nechcem hrať a nemrzí ma to. Čo keby sa zo mňa stal neúspešný herec, to musí byť na zbláznenie.“ Holý si uvedomoval, že na to, aby bol spravodlivým človekom, školu nepotrebuje. Jeho túžbou bolo rozhodovať medzi dobrom a zlom, podobne, ako jeho otec, ktorý bol právnik.
Tomáš Holý si až ako dospelý začal užívať študentský život a venovať sa kamarátom. Úspešným právnikom sa však už nestihol stať. Miloval autá, 8. marca 1990 však nezvládol riadenie a v severočeskej obci Kytlice čelne narazil do stromu. V tom čase mal vraj blízky vzťah s Hankou Zaňákovou, speváčkou, ktorú dnes v Česku i u nás poznajú skôr ako Luciu Bílú. Keďže bolo pár mesiacov po revolúcii, médiá sa v tom čase venovali najmä politickým témam. Smrť detskej hviezdy tak niektorí ani nezaregistrovali.
Filmy Jak vytrhnout velrybě stoličku a Jak dostat tatínka do polepšovny vysielali v 33 krajinách. Tomáš Holý sa stal vďaka nim najlepším českým detským hercom, ktorého dodnes nikto neprekonal. V Brne si prevzal cenu Krokodíl za mimoriadne herecké výkony. “Keď som prišla na festival v Monte Carlo, hovorili mi tam, že Tomáš Holý je najväčšou detskou hviezdou od čias Shirley Temple,“ zaspomínala si na Holého slávne časy Poledňáková. Po jeho tragickej smrti sa na viac ako 15 rokov režisérsky odmlčala. V roku 2006 sa znova postavila za kameru a nakrútila film Jak se krotí krokodýli.
Informácie pochádzajú z internetových portálov www.csfd.cz, www.televize.cz a iDNES.cz.
