„Tridsať rokov bol pre mňa Hamlet posadnutosťou, tak som napísal Hamletmachine, v ktorom som sa pokúšal Hamleta zničiť“ (Heiner Müller). Presne na MDŽ uvedie kultúrny uzol Stanica Žilina-Záriečie moderné spracovanie textu Heinera Müllera režisérky a hereč
Redakcia SME
Hamletmachine je hra uchvacujúca rytmom, chladnosťou a poriadkom, ktorý krotí žena. Žena, ktorá určite nepoláska, naopak, kráča po spálni s nožom v ruke. Text, ktorý nežiada stvárnenie, sa tak stal sám stvárnením, ktoré je cestou pre autora a diváka.
ky Slávky Daubnerovej. Januárové uvedenie prekazila zákerná choroba hlavnej predstaviteľky. Verme, že túto netradičnú oslavu ženskosti práve na Medzinárodný deň žien (sobota, 8.3.) nič neprekazí. Predstavenie začína o 20.00 hod.
Text Hamletmachine, ktorý vznikol v roku 1977, je jedným z najnaliehavejších textov v dejinách drámy. Je bludiskom významov, bludiskom dejín spoločnosti.
Hamletmachine znamená pre súčasné divadlo to isté ako Hamlet pre divadlo klasické. Skupina Einstürzende Neubauten ho zhudobnila, autora vďaka nemu na súde pre autorské práva uznali za geniálneho, záverečná veta textu je poslednými slovami masovej vrahyne Susan Atkinsovej. Pri písaní Müller postupoval škrtaním vlastného prekladu Hamleta a dopisovaním vlastných pasáží (Hamleta preložil za mesiac, aj keď je historicky dokázané, že Shakespeara nemožno preložiť rýchlejšie ako za dva mesiace).
A práve tento text si vybrala tanečníčka, scénografka, režisérka a choreografka Slávka Daubnerová. Ako režisérka zvýraznila hlavne líniu boja o identitu, konfrontácie mužského a ženského princípu, rozmnožovania s násilím. Jej Hamlet-Stroj v sebe nesie odľudštenosť textu zvýraznenú chladnosťou scény, nepatričnou čistotou všetkých prvkov, farieb, militantnou uniformou herečky. Na druhej strane práve prítomnosť ženy na javisku dodáva inscenácií ľudskosť.
Hamletmachine je hra uchvacujúca rytmom, chladnosťou a poriadkom, ktorý krotí žena. Žena, ktorá určite nepoláska, naopak, kráča po spálni s nožom v ruke. Text, ktorý nežiada stvárnenie, sa tak stal sám stvárnením, ktoré je cestou pre autora a diváka.
preklad: Ján Štrasser, Peter Zajac | vizuál: Dušan Krnáč | hudba: Matek Gyárfáš | softvérový dizajn: Peter Gonda | zvuk, svetlá, projekcia: Viliam Daubner | scénický koncept, réžia, hrá: Sláva Daubnerová
