FRANCÚZSKA HEREČKA JULIETTE BINOCHE, KTORÁ TVRDÍ, ŽE FRANCÚZSKE ŽENY ROZKVITAJÚ V ŠTYRIDSIATKE, OSLÁVI V NEDEĽU 44. NARODENINY

Podmanivá Francúzka - Juliette Binoche

Francúzska herečka Juliette Binoche sa narodila 9. marca 1964 v Paríži. Dcéra herečky Monique Stalens a sochára a divadelného režiséra Jeana-Pierra Binochea sa musela ako štvorročná vyrovnať s rozvodom rodičov.

BRATISLAVA 7. marca (SITA) - Vyrastala teda striedavo u nich a v katolíckej internátnej škole. Ako 15-ročnú ju zapísali na umeleckú strednú školu - po jej skončení pokračovala v štúdiu na parížskom štátnom konzervatóriu dramatickým umení Conservatoire National Supérieur d'Art Dramatique (CNSAD). Našla si agenta a pod pseudonymom Juliette Adrienne sa pridala k divadelnej skupine, ktorá cestovala po Francúzsku, Belgicku a Švajčiarsku. Po skončení CNSAD začala brať hodiny herectva u slávnej Very Gregh a v šľapajach svojej matky sa stala divadelnou herečkou, ktorá príležitostne hrala menšie úlohy vo francúzskych filmoch. Debutovala v televíznom filme Dorothée, danseuse de corde (1983) v réžii Jacquesa Fenstena, po ktorom nasledovala ďalšia malá televízna úloha vo Fort bloqué (1983) Pierricka Guinnarda a debut na plátnach kín - nezávislá dráma Liberty Belle v réžii Pascala Kané. Vtedy sa vraj rozhodla pre filmovú kariéru, no ešte ďalších päť rokov si na živobytie zarábala ako predavačka v parížskom obchodnom dome a stávala ako model maliarovi.

Malé úlohy v snímkach Les Nanas (1984) a Adieu blaireau (1985) ju však postupne priviedli k výraznejšej postave vo fantasy dráme 'Je vous salue, Marie' (1985) v réžii Jeana-Luca Godarda a dráme La Vie de Famille (1985) Jacquesa Doillona. V tom istom roku získala aj hlavnú úlohu v romantickej dráme Rendez-vous. Režisér André Téchiné získal za snímku cenu na filmovom festivale v Cannes a Binoche nominovali v roku 1986 za film na cenu Cézar. Filmových kritikov na celom svete zaujala ako Tereza vo filme Philipa Kaufmana Neznesiteľná ľahkosť bytia z roku 1988, ktorý vznikol na motívy rovnomenného románu Milana Kunderu. Mala 24 rokov a filmový kritik Roger Ebert z Chicago Sun-Times o nej napísal, že "svojou krásou a nevinnosťou pôsobí takmer nadpozemsky". V tom čase prežívala vzťah s filmárom Léosom Caraxom. V roku 1986 si zahrala v jeho filme Zlá krv, ktorý jej vyniesol ďalšiu nomináciu na Cézara. O dva roky neskôr začali pracovať na filme Milenci z Pont-Neuf, ktorý ale pre finančné problémy dokončili až v roku 1991. Po Juliettinom obrovskom úspechu vo filme Posadnutosť (1992), sa s Caraxom rozišli. V tom istom roku sa Juliette po prvý raz pracovne stretla s Ralphom Fiennesom, keď si zahrala hlavnú dvojúlohu vo filmovej adaptácii románu Emily Brontëovej Búrlivé výšiny. Po náročnej práci na filme si dala pauzu, aby svojmu vtedajšiemu partnerovi - potápačovi André Halleovi v septembri 1993 porodila syna Raphaëla. Už o rok neskôr však bola partnerkou francúzskeho herca Oliviera Martineza. Účinkovanie v Neznesiteľnej ľahkosti bytia jej vynieslo chválu kritikov i ponuku Krzysztofa Kieślowskeho na stvárnenie Julie Vignon v prvej časti jeho uznávanej trilógie Tri farby. Za herecký výkon vo filme Tri farby: Modrá (1994) získala Cézara ako najlepšia herečka. Modrej dala prednosť pred lukratívnou ponukou z Hollywoodu - mala si zahrať doktorku Ellie Sattler v Jurskom parku (1993).

V roku 1995 sa objavila vo vysokorozpočtovej snímke Husár na streche v réžii Jeana-Paula Rappeneaua. Film žal úspechy na celom svete a Binoche vyniesol ďalšiu nomináciu na Cézara. Už o rok neskôr dostala Oscara v kategórii Najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe za postavu zdravotnej sestry Hany, ktorá sa počas 2. svetovej vojny v Taliansku stará o zraneného neznámeho vojaka, ktorého si vo filme Anglický pacient (1996) zahral Ralph Fiennes. Snímka v réžii Anthonyho Minghellu získala deväť Oscarov z dvanástich nominácií. "Keď som sa vrátila do Francúzska, oslavovali ma ako kráľovnú, alebo ako futbalového hrdinu," spomína Juliette na návrat z udeľovania Oscarov v roku 1996. Po návrate do Francúzska začala pracovať na snímke Lucie Aubrac v réžii Clauda Berriho, no po šiestich týždňoch s nakrúcaním skončila - vraj pre nezhody s Berrim ohľadom scenára. V tom istom roku sa objavila aj vo francúzskej romantickej komédii Gauč v New Yorku. V roku 1997 sa s Olivierom rozišli. Pre postavu Alice vo filme Alice a Martin (1998) režiséra André Téchinéa, sa vraj naučila hrať na husle. V roku 1999 začala chodiť s iným francúzskym hercom Benoîtom Magimelom, ktorému v roku 2000 porodila dcérku Hannah. Okrem vlastných dvoch detí je Juliette krstnou mamou deviatich kambodžských detí.

V roku 1999 si zahrala vo filme Deti storočia francúzsku spisovateľku George Sand, ktorú považuje za jednu z najvýznamnejších Francúzok a hovorí: "Ja nie som veľká francúzska žena. George Sand, Marguerite Duras a Simone de Beauvoir sú veľké Francúzky." Binoche si svojím výkonom vyslúžila uznanie kritikov i publika, film samotný však s takým nadšením neprijali. O rok neskôr prišiel film, ktorého kvality sa vyrovnali jej talentu. Účinkovanie vo francúzsko-kanadskej dráme Prekliatie ostrova St. Pierre jej vynieslo ďalšiu nomináciu na Cézara - už siedmu. Rok 2000 predstavil Binoche v štyroch veľmi odlišných úlohách - po stvárnení Madame Pauline v Prekliatí ostrova St. Pierre, nasledovala dráma Code inconnu: Récit incomplet de divers voyages v réžii Michaela Hanekeho, broadwayský debut v predstavení Harolda Pintera Betrayal, ktoré jej vynieslo nomináciu na divadelnú cenu Tony a napokon na Oscara nominované stvárnenie Vianne Rocher vo filme Čokoláda Lasse Hallströma. S autorkou románu Čokoláda Joanne Harris strávila víkend v jej dome v anglickom meste Barnsley v grófstve Yorkshire. Juliette si knihu prečítala pred nakrúcaním a tak sa jej zapáčila, že sa rozhodla Joanne spoznať. Za pohostinnosť sa herečka spisovateľke odplatila pozvaním na odovzdávanie Oscarov. Na svoju úlohu vo filme sa vraj pripravovala v parížskej cukrárni, kde sa aj naučila pripraviť čokoládu. Po romantickej komédii Felix & Rose - dvaja v oblakoch (2002), kde si zahrala s francúzskou filmovou ikonou Jeanom Renoom, sa objavila v politickej dráme Country of My Skull / In My Country (2004) po boku Samuela L. Jacksona. V roku 2005 znovu spolupracovala s Michaelom Hanekem na dráme Utajený. V tom istom roku účinkovala aj vo dvoch amerických drámach - Bee Season s Richardom Gereom a Mary (2005) s Abelom Ferrarom. V roku 2006 si zahrala v jednom z dvadsiatich krátkych filmov projektu Paris, je t'aime, v trileri 10 dní pred katastrofou v réžii Santiaga Amigorenu, a v dráme Krádeže a vlámania Anthonyho Minghellu. V roku 2007 sa objavila v troch snímkach: Dan in Real Life, Désengagement a Le Voyage du ballon rouge.

V roku 1990 napísala francúzskemu prezidentovi Françoisovi Mitterrandovi, aby ho požiadala o finančnú podporu filmu Milenci z Pont-Neuf. On však pomoc odmietol, ale v roku 1993 ju pozval na večeru do prezidentského paláca v Paríži. Keď sa ho vtedy novinári pýtali, prečo pozval práve ju, Mitterrand odpovedal: "Raz sa mi snívalo, že som ju pobozkal, teraz dúfam, že bude mojou milenkou." Binoche pozvanie odmietla. Krátko na to ale prezident a herečka do seba narazili na parížskom trhovisku. Vraj sa potom veľmi dlho rozprávali o umení, láske, knihách a poézii. Juliette sa môže pochváliť aj stretnutím s bývalým americkým prezidentom Billom Clintonom a jeho manželkou. Počas promoaktivít filmu Čokoláda v roku 2000 ju Clintonovci pozvali do Bieleho domu. Ona však pre pracovné povinnosti na Broadwayi nemohla pozvanie prijať a tak sa prezidentský pár vybral za ňou do New Yorku.

Juliette je zanietenou maliarkou. V roku 1994 vystavovala diela, ktorá vytvorila spolu s dizajnérom Christianom Fenouillatom. Sama vytvorila aj niekoľko plagátov k filmom, v ktorých účinkovala, sú to napríklad Milenci z Pont-Neuf (1991), Deti storočia (1999) alebo Country of My Skull (2004).

Juliette Binoche hovorí, že herectvo je ako lúpanie cibule - "musíte odlupnúť jednu vrstvu, aby ste mohli odhaliť ďalšiu". Vždy sa snaží robiť filmy, ktoré riešia politické alebo sociálne otázky - "filmy, ktoré majú myšlienku, alebo nejaké posolstvo". Preto veľakrát odmietla ponuky z Hollywoodu. Juliette má na svojom konte množstvo ocenení - väčšinou za Anglického pacienta (Oscar - najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe, Berlínsky filmový festival - najlepšia herečka, BAFTA - najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe, Európska filmová cena - najlepšia herečka (všetky 1997), National Board of Review - najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe - 1996) a Tri farby: Modrá (Cézar - najlepšia herečka (1994), Benátsky filmový festival - najlepšia herečka - 1993). Okrem toho získala v roku 2001 Cenu divákov na udeľovaní Európskych filmových cien za Čokoládu a v roku 1992 Európsku filmovú cenu ako najlepšia herečka za film Milenci z Pont-Neuf. "Ak je hviezda niekto, kto vyžaruje svetlo, potom môžem byť hviezdou. Ak je ale hviezda niekto, kto ide po peniazoch a titulných stránkach časopisov, tak je to choré a nechcem to," vyjadrila sa o filmovej kariére.

Jej súčasným životným partnerom je argentínsky režisér a scenárista Santiago Amigorena. Napriek tomu, že má dve deti a za sebou niekoľko vzťahov, nikdy sa nevydala. "O ruku ma žiadali štyrikrát. Dvakrát na začiatku vzťahu a dvakrát na jeho konci. Nikdy som nepovedala nie, len som neodpovedala," povedala Juliette o svojich vzťahoch.


Spracované podľa: en.wikipedia.org, www.imdb.com, www.nndb.com, www.askmen.com, www.csfd.cz


Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  4. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  7. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 17 178
  2. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 6 733
  3. Moskva alebo Petrohrad? 6 179
  4. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 3 258
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 2 398
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 1 910
  7. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 856
  8. S odletmi z Košíc leto nekončí. A tie ceny! 1 786
  9. Chcela vyliečiť syna, vyvinula prírodnú kozmetiku Ťuli a Ťuli 1 711
  10. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 460

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Lesník: Tetrov z lesov nemizne preto, že tam ťažíme

Riaditeľ odštepného závodu Lesov SR v Liptovskom Hrádku JÁN VRBENSKÝ hovorí, že za holé časti národných parkov môžu kalamity, nie lesníci.

KOMENTÁRE

Už opäť Air Kiska

Kiskov portrét zaujíma v obrazárni nepriateľov Fica (Smeru a SNS) stále popredné miesto.

DOMOV

Ochranár, pred ktorým cúvli lesníci aj štát

Za dlhodobý prínos získal Bielu vranu Erik Baláž.

Neprehliadnite tiež

Šéf Fondu na podporu umenia: Odborníkov je málo, bojujeme s konfliktom záujmov

Prioritami pre fond na nasledujúci rok sú národné výročia. Stanovilo to ministerstvo.

ROZHOVOR

Viliam Klimáček: Musel som prekonať Dubčekovu auru dobráka

Bol mužom minulosti. Film o ňom sa pýta, prečo ho všetci milovali.

Na hymnu Nežnej revolúcie chce Ivo Hoffman zabudnúť. Napísal jej opačnú verziu

Už desať rokov nehral na gitare, spoločnosť ho sklamala.

Chceli hymnickú pieseň, v ktorej bude slovo Rosa

Pustite si najväčšie hity pesničkára Wabiho Daněka.