„Dajte architektovi do ruky mikrofón a ste lapeníhodiny,“ tvrdí Mark Dytham, ktorý je spolu s Astrid Kleinovou zakladeteľom PechaKucha Night. Aby sa tomu predišlo, dostane každý účinkujúci na javisku rovnakýa striktne obmedzený priestor. Filozofia priebehu večera zjavne zaberá, zanecelých päť rokov existencie sa formát rozšíril do viac ako 100 krajín celéhosveta.
V Bratislave sa najviac darilo účinkujúcim, ktorí mali svojevystúpenie odskúšané a načasované. Teda tým, ktorí dokázali sformulovaťucelené myšlienky za nekompromisných 20 sekúnd na jeden slide prezentácie. Napódiu sa vystriedali umelci s rôznymi komunikačnými schopnosťami. Niektorípôsobili dojmom, že sa nenarodili iba so štetcom, ale aj mikrofónom v ruke.Niektorým poloha komunikovať s obecenstvom okrem vizuálnej výpovede aj touslovnou robila mierne ťažkosti. I ostýchavejší ale boli publikom vreloprijatí.
| Video: Reportáž z bratislavskej PKN |
| Autor: tv.sme.sk |
Príjemným prvkom netypickým pre časté akademické debatyo vizuálnom umení a architektúre bola pretrvávajúca prítomnosť humoru. Či už ako dôsledokvypointovaných vtipov alebo oduševneného komentovania slide-u, ktorý dávnozmizol z premietacej plochy. Alebo výkonov improvizovaného tlmočníka,ktorý niekedy nepustil prednášajúceho umelca k slovu. A prehováralk publiku hádam viac v cudzom jazyku ako v jeho rodnej reči. Išlo vlastne tiež o jedného z prednášajúcich, Jana Tabora, ktorý rakúskej fotografke Herthe Hurnaus pomáhal s tlmočením. Do atmosféry večera ale aj tento "výkon" veľmi dobre zapadol.
Formát ponúka možnosť zúčastniť sa i divákom, ktorí sa boja,že prednáške o vizuálnom umení nemajú šancu porozumieť. Alebo na nejnezaspať (vlastná skúsenosť). Ich nekompetentnosť hodnotiť takéto umenie sana konci akcie nijako nezmenší (opäť vlastná skúsenosť), prinajmenšom aleodchádzajú s dobrým pocitom, že sa bavili. Rozmanitou paletou prestriedanýchtém sa efektívne znižuje riziko, že by si diváci za večer nenašli nič, čo by ichbavilo. Po zavŕšení oficiálneho programu „Peča-kuča“ navyše majú vo všeobecnejpele-mele a trme-vrme, rozumej afterparty, možnosť komunikovať s tvorcami,nadväzovať spoluprácu alebo si skrátka užívať atmosféru dobre načatého večera.
Či už vizuálnemu umeniu rozumiete alebo nie, je Pecha Kuchatou správnou príležitosťou zúčastniť sa jeho neformálnej a neškrobenejprezentácie. V roku 2008 ju na Slovensku dostanete ešte deväťkrát.Striedavo v Žiline ( najbližšie 28. marca) a Bratislave. Jedenšpeciál si prednášajúci odskúšajú aj pred masovým publikom na letnomtrenčianskom festivale Pohoda.
- Na prvej bratislavskej Pecha Kucha Night sa predstavili: Beef architekti, Erik Binder, Dizajn na kolesách, Jarmila Džuppová, Maroš Fečík / ± architects, Hertha Hurnaus (at), Sylvia Jokelová, Radovan Martinček, Peter C. Abony, Juraj Sukop, Erik Šille, Jan Tabor a Gerhard Binder / F.E.A. (at), Vallo Sadovsky Architects, Karol Weisslechner.)
