Berlín 12. marca (TASR) -
Jednou z najznámejších prác Geschonnecka, ktorý vynikol nielen pri kreácii dramatických, ale aj komediálnych úloh, bola snímka Jakub luhár (Jakob, der Lügner, 1974) podľa predlohy Jureka Beckera v réžii Franka Beyera - jediný film z produkcie NDR, ktorý bol kedy nominovaným na Oscara. V tejto snímke bol dôstojným partnerom predstaviteľa titulnej postavy Vlastimila Brodského.
Pamätné postavy vytvoril však aj v Beyerovej komédii Karbid und Sauerampfer (1963) a vo filmovej adaptácii predlohy Arnolda Zweiga Das Beil von Wandsbek (1951), ktorú nakrútil režisér Falk Harnack.
Medzi jeho významné kreácie patria aj postavy v televíznom filme Gewissen in Aufruhr (1961), či slávnej filmovej adaptácii románu Bruna Apitza Nahí medzi vlkmi (Nackt unter den Wölfen, 1963) alebo ďalšom Beyerovom filme Päť nábojníc.
V druhej polovici 70. rokov minulého storočia si v réžii Jaromila Jireša a spoločne s Ivou Bittovou a Vladimírom Dlouhým zahral v televíznom koprodukčnej filme Ostrov strieborných volaviek (Die Insel der Silberreiher).
Naposledy sa Erwin Geschonneck, ktorého filmografiu tvorí viac ako 100 celovečerných i televíznych diel, postavil pred filmovú kameru pri nakrúcaní tragikomédie Matulla&Busch (1995). Režijne ju pripravil nositeľ rovnakého priezviska, hercov syn - medzičasom renomovaný režisér - Matti Geschonneck. Jeho druhý syn Alexander je knižným autorom.
Rodák z obce Bartoszyce vo východnom Prusku, na dnešnom území Poľska, ktorý sa už v roku 1909 ocitol v Berlíne, sa po skončení štúdia živil príležitostnými prácami. Po tom, čo na sklonku 20. rokov vstúpil do radov Komunistickej strany Nemecka, sa objavoval v komunistických amatérskych divadelných a kabaretných súboroch.
Keď moc v Nemecku prevzali v roku 1933 národní socialisti, Erwin Geschonneck emigroval cez Poľsko do Sovietskeho zväzu, ktorého územie však už v roku 1938 musel na základe rozhodnutia NKVD opustiť.
O rok neskôr ho zadržali a vydali gestapu. Prešiel cez koncentračné tábory Sachsenhausen, Dachau a Neuengamme. Ešte 3. mája 1945 prežil potopenie lode Cap Arcona pri severonemeckom pobreží po nálete britského letectva.
Prvé povojnové roky strávil umelec v Hamburgu, kde hrával na miestnej scéne Kammerspiele a nakrúcal aj filmy. V roku 1949 presídlil aj na podnet Bertolta Brechta do hlavného mesta, kde si na scéne súboru Berliner Ensemble zahral aj viacero veľkých úloh.
Súčasne sa však rozbehla aj hercova mimoriadne úspešná spolupráca s filmovou spoločnosťou DEFA, v rámci ktorej spolupracoval s prakticky všetkými významnými východonemeckými režisérmi.
Erwin Geschonneck, ktorý bol od roku 1949 členom budúcej východonemeckej štátostrany SED, zostal napriek nezriedka hlasitej kritike pomerov v NDR presvedčeným komunistom aj po opätovnom zjednotení Nemecka.
Jeho umelecká dráha priniesla mnoho vrcholov, ktoré mu vyniesli niekoľko vysokých štátnych vyznamenaní vrátane Národných cien prvej kategórie (1961, 1986), Radu Karla Marxa (1981), ale aj Nemeckej filmovej ceny za celoživotné dielo, ktorú mu udelili už v zjednotenom Nemecku v roku 1993.
Už v roku 1992 sa v ankete kritikov stal najlepším hercom v histórii NDR, o 12 rokov neskôr sa stal čestným členom novozaloženej Nemeckej filmovej akadémie.
12 le dem
