Albumy s poctami slávnym hudobníkom sú vo svete bežným javom. Svoje Tribute To, čiže kompilácie pesničiek, ktoré naspievali rôzni hudobníci, aby si uctili svoje vzory, majú Dylan, Springsteen alebo The Beatles. Teraz k nim pribudol aj ich slovenský kolega: „Skladby Jara Filipa prerástli obdobie, sú nadčasové a nesú v sebe vyššiu umeleckú hodnotu,“ vyhlásil v utorok na tlačovej konferencii riaditeľ Universalu Peter Riava, kde album vyšiel.
Projekt Ivana Táslera
Na albume sa nachádza štrnásť coververzií. Za nahrávkou stojí predovšetkým Ivan Tásler, ktorý pre potreby albumu premenoval svoju domovskú skupinu IMT Smile na Jaro Filip Tribute Band. Prečo práve Ivan Tásler? Tento hudobník má k Filipovej hudbe vrelý vzťah. V minulosti nahral na svoj tretí album Nech sa páči pieseň Za dedinou.
Album vcelku vydarených coververzií sa nesnaží verne kopírovať Filipove piesne, ktoré tento hudobník, herec a humorista v minulosti nahrával s Lasicom a Satinským alebo Richardom Müllerom.
Napríklad pieseň My, známa predovšetkým z revolučných dní, tu znie oveľa svižnejšie, a to v tanečnom rytme ska. „V origináli je pomalá a začal som ju vnímať 17. novembra pred niekoľkými rokmi, keď znela na námestí. Potom sme ju začali hrať rýchlejšie a zrazu akoby sme spievali o tom, čo sa deje tu, nestráca na aktuálnosti a dostáva aj nový význam,“ tvrdí Ivan Tásler. Ten spolu so svojou skupinou nahral aj ďalšiu Filipovu skladbu LSD, ktorej text napísal Richard Müller. „Touto nahrávkou sme dokázali, že IMT Smile sú stále ešte skutočná rocková skupina,“ dodal hudobník.
Kto tu je a kto nie
Na utorkovej tlačovej konferencii vyšlo najavo, že väčšina mladých hudobníkov Filipovu tvorbu poriadne nepoznala a stretli sa s ňou až minulý rok počas nahrávania. To je škoda, albumu totiž chýba väčšia spätosť s minulosťou. Na pocte Filipovi tak chýba viac mien, ktorí s touto legendou spolupracovali alebo ich jeho tvorba bytostne ovplyvnila. Takto napríklad tvorcovia projektu zabudli aj na Dorotu Nvotovú, dcéru Jara Filipa, ktorej tvorba má k otcovej blízko.
To však na druhej strane neplatí o banskobystrickej skupine 100 múch, ktorá sa k Filipovmu odkazu hlási na svojom debutovom albume. Kapela vystrihla vydarenú coverveziu, presnejšie „vlakový epos“ V jedálenskom vozni, ktorý jej vyprodukoval Andrej Šeban.
Peter Lipa je na albume jediným zástupcom tej najstaršej hudobnej generácie. Známy džezmen si Jara Filipa pamätá ešte od konca šesťdesiatych rokov, keď s ním pôsobil v skupine Blues Five a neskôr naspieval veľa jeho piesní. Pre tento album mu Ivan Tásler vybral skladbu Sťahovaví vtáci, ktorá Lipovi podľa jeho slov veľmi sadla, lebo má ten „správny bluesový fíling“. Na svojho kolegu Lipa spomína:,„Už vtedy to bola excentrická postava. Na piáno hral ako Jimi Hendrix, ale my sme chceli, aby to skôr znelo ako Oscar Peterson. Vtedy sme nemohli tušiť, aký veľký talent sa v ňom skrýva“.
Z alternatívneho tábora na album Pocta Jarovi prispela bratislavská elektro-rocková formácia Lavagance, ktorá si vybrala pieseň Ďalekohľad a prispôsobila si ju vlastnému zvuku. Prekvapili aj prešovskí Chiki liki-tua so známou „druhou slovenskou hymnou“ o pijatike V našej obci. „Nahrávka má v sebe veľa emócií, čo máme my východniari veľmi radi,“ povedal líder kapely Martin Višňovský.
Z tábora slovenskej popmusic svojimi vkladmi prispeli napríklad Kuly (Rocker), Katarína Knechtová z Pehy (Do batôžka) alebo Zuzana Smatanová, ktorá zaspievala slávne Čerešne, známe v podaní Hany Hegerovej. Na albume táto balada dostala formu brazílskej samby.
Kto bude ďalší?
Poctu Jarovi Filipovi možno brať ako začiatok podobných kompilácií na Slovensku. Na svoje Tribute To totiž ešte stále čakajú slávne mená ako Dežo Ursiny a Marián Varga. Alebo aj punková legenda Zóna A.
Hudba bola vždy prvoradá
Slovenský hudobník sa zaskvel ako tvorca skvelých piesní, aj ako spoľahlivý spoluhráč.
Na slovenskej kultúrnej scéne určite nebolo všestrannejšieho tvorcu, ako Jaro Filip. Hudba však bola celkom určite doménou skladateľa, klaviristu, speváka, herca, baviča, internetového propagátora a ktoviečo ešte.
Hitmaker
Ako skladateľ a klavirista tvoril trojicu s Lasicom a Satinským. Ich prvý album Bolo nás jedenásť z roku 1981 je skutočným klenotom slovenskej hudby. Jeho hodnotu zvyšuje aj účasť hviezdnych hudobníkov, ako Jiří Stivín, Vladimír Kulhánek či Jan Kubík. Počas spolupráce s L+S však vznikli ešte tri ďalšie albumy: S vetrom opreteky (1982), My (1987) a Sťahovaví vtáci (1990), z ktorých pochádza niekoľko skvelých skladieb. Milan Lasica doteraz spomína, ako Filip dokázal dať nový rozmer jeho textom.
Druhým človekom, ktorému Jaro Filip významne pomohol, bol Richard Müller. Filipove skladby nájdeme exkluzívne na troch Müllerových albumoch - 33 (1994), LSD (1996), Nočná optika - s jednou výnimkou (1998) a Koniec sveta - s dvoma výnimkami (1999). Spolupráca s Müllerom dokázala, že Filipa prestali vnímať ako skladateľa „divadelných piesní“ či šansónov, ale ako tvorcu, ktorý je schopný robiť vysoko aktuálny pop. Skladbami ako Milovanie v daždi, Cigaretka na dva ťahy a ďalšími sa Filip vrátil k svojmu skladateľskému vrcholu.
Ursinyho ruka
Ako klávesista Filip poctivo sprevádzal Deža Ursinyho počas takmer celej kariéry v skupine Provisorium od 70. rokov až do Ursinyho smrti v roku 1995. Ako klávesový hráč bol, navzdory svojej uponáhľanej cholerickej povahe, absolútne spoľahlivý, nepodliehal exhibíciám a jeho groove bol u nás bezkonkurenčný.
V 70. rokoch bol Filip ako klávesista aj členom vtedy slávnej rockovej skupiny YPS.
Je príznačné, že Filip hral simultánku na všetky strany, a pritom vydal iba dva sólové albumy - Cez okno (1996) a Ten čo hrával s Dežom (1998) - hlavne ten druhý sa nevyrovnal jeho sólovému debutu. Ako tvorca nebol Filip zvlášť sústredený, veci nezvykol vysedieť, ale vďaka enormnému talentu dokázal priam márnotratne rozsievať okolo seba kvalitu.
Po jeho smrti ľudia hĺbali, koľko hudby by mohol vyprodukovať, keby do nej investoval viac energie a nemíňal ju na humoristické relácie, celonočné chatovanie s kamarátmi a podobné aktivity, ktoré určite nie sú nadčasové.
Taký však bol a jeho hudba má práve preto punc spontaneity. Každý tvorca si vytvára svoje vlastné klišé. Tie Filipove sú stále pôsobivé. Aj keď sa nevyhol recyklácii samého seba, vrcholy jeho tvorby sú neprekonateľné.
Marian Jaslovský
