BRATISLAVA. Viete, čo je dobropis? V Slovníku slovenského jazyka sa síce nenachádza, ale ide o výraz pre úradný papier, na základe ktorého dostanete vrátené, čo vám patrí, teda o čo vás niekto, dúfajme, že omylom, obral.
Nečudo, že práve toto slovo zaujalo režiséra Blaha Uhlára, šéfa dnes už neexistujúcej Stoky. „Ten výraz sa v ekonomike bežne používa. No nie je krásny? Obsahuje slovo dobro. Určite sa potešíte, keď vám omylom pošlú vyššiu faktúru za kúrenie, a potom vám nečakane v istej chvíli vrátia čiastku, ktorú vám preúčtovali.“
Dobropisom nazval Uhlár najnovšiu inscenáciu, ktorú svojou metódou kolektívnej tvorby zrežíroval v prešovskom Divadle Alexandra Duchnoviča. Bude mať premiéru zajtra.
„Pôjde o spracovanie našich momentálnych nonverbálnych vízií, vidín, snov alebo aj fóbií,“ hovorí Uhlár. Netuší, ako a kedy ho napadlo, ako sa bude predstavenie volať. V každom prípade, ako sám vraví, obdivuje úžasnú etickú kategóriu tohto administratívneho výrazu, ktorý možno naznačuje, že už nemá strach z úradníkov.
Hra vznikla v rusínskom tíme hercov, s ktorými má režisér skúsenosti už dlhé roky. Má na svedomí výber hudby, výtvarne sa na inscenácii podieľala Diana Strauszová. Zahrajú si v nej Zuzana Haľamová, Sergej Hudák, Ľudmila Kozmenková, Ľubomír Mindoš, Jozef Pantlikáš, Vasiľ Rusňák, Daniela Rusinková, Jozef Tkáč, Svetlana Škovránová.
Tvorcovia uvádzajú, že tak, ako je v básni niekedy ťažko jednoznačne vyjadriť jej význam, aj s nimi môžeme v tejto hre pocítiť skôr nálady, vášne či pocity a uvidieť obrazy, ktoré nás môžu zaujať a možno aj šokovať.
V inscenácii neznie veľa slov a aj tie, ktoré počuť, neprinášajú nijaké vysvetlenie ničoho. Dobropis vraj nie je veľká nádej, ale určite je to malá radosť, lebo všetci by sme boli radi, keby sa nám vrátilo to, o čom sme si už mysleli, že nám nepatrí.
Autor: ea
