Akú pamäť má Bratislava? Takú, akú majú ľudia, ktorí v nej žijú. Na ich príbehoch založili tvorcovia v Divadelnom Štúdiu 12 vznik inscenácie Petržalské príbehy. Bude mať premiéru dnes večer. Kde inde, ako v Bratislave.¶ Režisér Ján Šimko prišiel s myšlienkou, ktorú nosil v hlave, odkedy sa z Prahy vrátil do Bratislavy.
„Keď pozorujem architektúru, zisťujem, že hlavne na nej vidno najviac, že dejiny Bratislavy sa dostávajú opäť do bodu nula. Teda, že historické obdobia sa prekrývajú bez toho, že by sa rešpektovalo to, čo tu už bolo." Keďže si uvedomuje, že nariekať nad zánikom celých mestských celkov nemá zmysel, sústredil sa na divadelnú výpoveď.
V rámci cyklu Pamäť Bratislavy si vzal ako prvú na mušku Petržalku a pripravil s tímom hercov inscenáciu o nej. Vychádza z príbehov Petržalčanov, ľudí, ktorí poznajú jej históriu a žijú v nej aj dnes.
Dnes je Petržalka najväčšie sídlisko so 110 tisíc obyvateľmi. „Študujeme jej vývin od vidieckeho rázu až po jej urbanizáciu v sedemdesiatych rokoch. Je zaujímavé, aká je to monumentálna výstavba, a pritom sa vždy vedelo, akú má obmedzenú životnosť," hovorí Šimko.
Medzi ľuďmi, ktorí protagonistom porozprávali o svojom živote v Petržalke, sú rôzne typy - tí, ktorí ju zažili ešte ako dedinu, aj takí, čo patria do novej generácie a sídliskovú realitu berú za svoju. Vyspovedať sa nechal mladý chalan, ktorý má blízko ku komunite drogových dílerov, ale napríklad aj básnik Ivan Štrpka, ktorý v Petržalke žije už roky.
„Najviac sa mi páčilo jeho rozprávanie o mieste v Petržalke, kde sa plánovalo metro a teraz tam žije náletová zeleň," hovorí Šimko. „Tú si Petržalčania podľa neho veľmi osvojili, akoby sa v nej videli."
Na inscenácii sa dramaturgicky podieľali Martina Vannayová a Zuza Ferenczová. Zahrajú si v nej Marian Balážik, Ľubomír Bukový, Petra Fornayová, Juraj Igonda, Pavol Plevčík, Henrietta Rab.
Autor: ea
