BRATISLAVA 13. marca (SITA) - ostýmami k predstaveniu, ktoré je na večernom programe činohry, opery alebo baletu. Personál ich najprv v jednej z budov SND rozloží, po skončení inscenácie opäť zloží a neskoro po polnoci privezie naspäť do skladov v Ružovej doline. V dielňach, kde sa ilúzie výtvarníkov menia na skutočnosť, pracuje v súčasnosti 184 odborníkov zo štrnástich profesií. "Ukážeme vám všetko, čo len chcete. Okrem tajnej knižky, kde schovávame miery a konfekčné veľkosti hercov a herečiek," zažartoval v úvode dnešnej novinárskej prehliadky dielní ich šéf Peter Šugar.
Podľa kostýmovej výtvarníčky Alexandry Gruskovej Umelecko-dekoračné dielne v Bratislave závidia Slovenskému národnému divadlu aj veľké scény v Prahe a Brne. "Veľkou výhodou je čistiareň kostýmov, práčovňa, ale aj farbiareň, čo iné divadlá nemajú. Navyše, naša dielňa je sebestačná, vyrobí toľko rekvizít, koľko SND potrebuje. Iné divadlá si mnoho kostýmov alebo výrobu scény objednávajú externe," uviedla Grusková. O kvalitách bratislavskej dielne svedčí i skutočnosť, že ak SND uvádza koprodukčné predstavenia s inými zahraničnými divadlami, scéna i kostýmy sa vyrábajú u nás. Jedna inscenácia sa v umeleckých dielňach SND rodí päť až šesť mesiacov. V súčasnosti jej personál pracuje na predstaveniach Tri sestry, Dom v stráni, Ivan Hrozný a Boris Godunov. V príprave je opera Svätopluk. Napríklad, len pre Borisa Godunova vyrobia dielne 475 kostýmov, pričom toto číslo ešte neráta s alternáciami. Vo Svätoplukovi sa mihne 394 kostýmov.
Scénickú aj kostýmovú výrobu tvorí po päť dielní. SND je skôr raritou, vo väčšine prípadov sa výroba kostýmov a scén nenachádza na jednom mieste. Aj z tohto dôvodu trvá zrod rekvizít slovenským tvorcom menej. Najväčšou spomedzi všetkých dielní je maliarska, kde sa finalizuje celá scéna - pre výtvarníkov je to posledný možný priestor na zmeny. Pracovníci kašírnickej dielne majú na starosti dekorácie na javisku, ale aj odliatky a formy, vďaka ktorým možno vyrobiť ďalšie rekvizity. "Práve teraz tu vyrábame repliku zvona z moskovského Kremľa. Volá sa Cár II. a jeho originál váži 200 ton. Je to do predstavenia Boris Godunov," predstavil prácu kašírnikov mladý brigádnik. Personál stolárskej dielne prízvukuje, že nevyrába nič sériovo, ale len ručne. Všetky nábytky sú ošetrené protipožiarnymi nátermi, ktoré sa opakujú každých 18 mesiacov. Drevené kostry dopracúva čalúnicka dielňa, ktorá produkuje aj koberce, poťahy či závesy.
Zatiaľ čo v dielňach scénickej výroby demonštruje pracovný zápal hluk a zapáchajúce laky a farby, personál kostýmovej výroby tvorí v tichosti. "Inak sa to ani nedá, pretože len na jednej parochni pracujeme tridsať hodín, takže sa potrebujeme sústrediť," tvrdí jedna z vlásenkárok. Väčšina parochní sa vyrába z ľudských vlasov. Umelé majú využitie zväčša len pri dobových parochniach, ktoré musia byť biele. Ľudské vlasy dovážajú dielne z Ázie. Samostatné oddelenie má pánske aj dámske krajčírstvo. Výtvarník Peter Čanecký tvrdí, že najmilšou dielňou zo všetkých je patinačné oddelenie. "Tu sa ozdobujú kostýmy alebo napríklad upravujú, aby vyzerali obnosené. Tu dostávajú kusy látky naozaj čaro," hovorí Čanecký.
Samostatnú budovu vyčlenili Umelecko-dekoračné dielne SND skladu dekorácií. Miestnosť z obidvoch strán pripomína panelákový byt bez čelnej steny. Vo veľkom hangári prespávajú na štyroch poschodiach rekvizity z asi osemdesiatich predstavení. Každé z nich má vlastnú priečku. Od roku 1960 uľahčuje personálu manipuláciu s predmetmi špeciálny výťah. "Je to technický unikát - vyrobili ho špeciálne pre nás, nenájdete ho už nikde na svete. Dokáže sa naraz pohybovať vertikálne i horizontálne," prízvukuje riaditeľ dielní Šugar. Na najvyššom poschodí ukrýva sklad miestnosť, ktorú divadelníci pomenovali Zlatý fond. Nachádzajú sa v nej výnimočné kostýmy najslávnejších inscenácií, ktoré kedy SND uviedlo. Medzi inými, napríklad Na skle maľované, Othelo, Rómeo a Júlia, Panna Orleánska, Čarovná flauta, Don Juan alebo Carmen. Nechýbajú ani tri múzy, ktoré v apríli minulého roka otvárali Novostavbu SND.
Umelecko-dekoračné dielne SND začali fungovať v Ružovej doline v septembri 1959. Ich výstavba v troch etapách stála 19 miliónov korún. Otcom idey presťahovať kostýmovú i scénickú výrobu pod jednu strechu je scénograf Ladislav Vychodil. "Boli to ťažké a smutné začiatky, keď sme museli pracovať paralelne ešte aj na Kolibe a v Parku kultúry a oddychu, pretože nám priestory spočiatku nepostačovali. Preto tak dnes oceňujeme, že Vychodil obidve výroby prepojil," hovorí Vladimír Zelenka, ktorý v umelecko-dekoračných dielňach pracoval v rokoch 1950 až 1993. Výroba stíha vyhovieť požiadavkám divadla aj po presťahovaní SND do novej stavby. Napriek tomu si žiada rekonštrukciu a v blízkej dobe uvažuje o dostavbe skladu rekvizít.
