Sergej Rachmaninov skomponoval Nešpory, túto liturgiu pre miešaný zbor a cappella (zvanú aj Vigília, originálny ruský názov v doslovnom preklade znamená Celonočné bdenie), v januári 1915 za necelé tri týždne. Premiéru mala ešte v ten rok 10. marca, čiže obdobne ako teraz, v predveľkonočnom čase, čo podmienilo aj skladateľovu voľbu veľkonočnej sekvencie obradového textu za predlohu.
Skladba sa nesmierne približuje k ľudovej prapodstate ruskej hudby a odráža hlbokú, vrúcnu ľudskosť a širokú škálu pocitov. „Jej zázrak je v zliatí, v splynutí úprimnosti a prostoty,“ znela jedna z jej dobových kritík. Pozostáva z pätnástich, spoločnou ideou vzájomne prepojených spevov, vytvorených z originálnych cirkevných nápevov obradového textu, konkrétne večerných a ranných modlitieb sviatočných dní ortodoxnej cirkvi, prispôsobených tak, aby zodpovedali dobovým požiadavkám a potrebám.
Interpretácie v bratislavskej Redute sa zhostil Slovenský filharmonický zbor a pod vedením dirigentky Blanky Juhaňákovej predviedol skvostný, maximálne koncentrovaný výkon (sólo tenor člen zboru Michal Seredič, umelecký prednes Štefan Bučko). Vďaka tomu vynikol akustický fenomén, príznačný pre skladbu – príležitostné striedanie zvuku kompletného zboru s menšími skupinami hlasov prinieslo pestrú paletu zvukových i dynamických odtienkov, pričom v súlade so skladateľovými zámermi dominovali nižšie hlasy.
Veľmi účinné na vznik pôsobivej atmosféry bolo prelínanie vrúcnych, nežných miest s majestátnymi a radostnými. Predsa tak zaznel zvuk kostolných zvonov, aký aj chcel hrou s hlasmi autor dosiahnuť a ešte hodnú chvíľu pretrval – v srdciach publika.
Autor: Eva Planková (Autorka je hudobná publicistka)