Veľkú jazdu po svete tentoraz režisér Brian De Palma nespravil. Jeho film o vojne v Iraku si príliš nepocestoval, a najhoršie dopadol doma, v Spojených štátoch.
BRATISLAVA. Američania chodia na mítingy, volia, posudzujú prezidentských kandidátov aj podľa toho, čo plánujú spraviť s Irakom. Ale chodiť do kina a pozerať sa tam na film o vojne, to sa im zrejme nechce.
De Palma jeden taký nakrútil, vola sá Redacted (Scenzurované). No a po týždni ho už z premietačiek ťahali von. „Žijem v krajine, kde sa ľudia odmietajú pozerať na realitu. Všetci si zapchávajú uši a a nechcú sa poučiť z minulosti. Dejiny nás nenaučili nič,“ povedal v rozhovore pre časopis Studio.
Znásilnenie a vražda
Hovorí to skoro dvadsať rokov po tom, čo nakrútil Obete vojny (Casaulties of War). To bol príbeh z Vietnamu. Vojak Eriksson v ňom mal, jemne povedané, jednoduchšieho a hrubého šéfa. Nevedel zabrániť, aby jeho skupina znásilnila a zabila vietnamské dievča. Stále sa pýtal, čo mohol urobiť inak, a keď to šiel všetko nahlásiť generálom, nikoho to nezaujímalo.
A keďže si De Palma myslí, že ľudia už na Vietnam zabudli, nakrútil v podstate rovnaký príbeh. Znudení a rozčarovaní vojaci nevedia, dokedy budú trčať v malom irackom mestečku a kontrolovať prechádzajúce autá. Pri partii pokeru sa rozhodnú, že pôjdu aspoň niekoho znásilniť, napríklad pätnásťročnú školáčku. Jeden im v tom chce zabrániť, ale vyhrážajú sa mu smrťou. Udá ich – ale na súde platia zvláštne výhovorky.
Znásilnenie absolútne vystihuje to, čo sa dnes v Iraku deje, myslí si De Palma. „Ukazujem, ako vyzerá okupácia a deštrukcia krajiny. My jej ľudí znásilňujeme. Plienime dediny, ničíme rodiny a ešte aj vyhlasujeme, že ich chceme oslobodiť. Veď to je hotové šialenstvo,“ vraví.
Vojna bez televízie
Keď chcel nakrúcať film o Vietname, musel chvíľu počkať, kým zoslabne cenzúra. Peniaze nakoniec získal aj preto, že vo svete mala úspech Čata a Lovec jeleňov, do hlavných postáv potom obsadil Michalea J. Foxa a Seana Penna. Do filmu Redacted už žiadne slávne meno nechcel.
Tentoraz to mal byť takmer dokument, príbeh poskladaný z toho, čo si vojaci sami nakrútili a čo na webové stránky zavesovali ich príbuzní. De Palma ich svedectvá len jemne pomenil a zrekonštruoval. A chcel, aby neznámi herci s malými digitálnymi kamerami čo najviac splynuli so svojimi postavami.
Byť autentický a verný zdroju, to bolo pre De Palmu vlastne povinnosťou. Keby také amatérske zábery z Iraku neexistovali, ľudia by o vojne možno veľa nevedeli. „Vietnam bol prvou televíznou vojnou. Vďaka tomu sme mali informácie a mohli sme sa vzbúriť proti tomu masakru. Bushove okolie si z toho vzalo ponaučenie – už žiadne obrázky,“ povedal De Palma pre Studio.
Je teda rozčarovaný, že film Redacted dlho v Amerike nebol. Ak ho nikto nevidí, veľa asi nezmení. Hoci na festivale v Benátkach dostal Strieborného leva.
Dnes má premiéru v Taliansku a v Británii. Spoločnosť Palace Pictures ho plánovala uviesť aj u nás, ale nakoniec sa kinodistribúcie vzdala. Redacted je vraj príliš špecifický.
