ko pamätníka holokaustu.
BERLÍN. Nacistický vodca si Berlín nikdy neobľúbil. Pripadal mu špinavý, príliš liberálny a multikulturálny. V jeho predstavách mal byť monumentálny a najmä rasovo čistý, bez Židov, Slovanov a iných menejcenných skupín. Nové mesto „Welthaupstadt Germania“ navrhol jeho dvorný architekt Albert Speer. Centrom mala byť 290 metrov vysoká budova Ľudového zhromaždenia na rieke Spréve. Inšpiráciou bol Pantheon v Ríme a do vnútra sa malo zmestiť 150tisíc ľudí. Popri tejto stavbe vyzerá Brandenburská brána ako malá dedinská stavba.
Monumentálne stavby
„Berlín bude ako svetové hlavné mesto porovnateľné iba so starovekým Egyptom, Babylonom alebo Rímom. Čím budú oproti tomu Paríž alebo Londýn?“ vyhlásil nacististický líder.
Metropolu mali pretínať dva bulváre - hlavný 120 metrov široký zo severu na juh mal prekonať aj parížsku Champs Elysées. A, samozrejme, chýbať nemal ani dvakrát väčší Víťazný oblúk. Druhá os z východu na západ sa čiastočne postavila a je taká široká, že začiatkom 90. rokov sa na ňu vošli státisíce mladých, ktorí sa zabávali na Love Parade.
Plány boli pripravené, ale veľa sa toho postaviť nestihlo. Problémom bol nedostatok pracovnej sily, materiálu a v ceste stáli aj domy, ktoré bolo treba zbúrať. Speer údajne v súkromí privítal, že spojenci bombardovali Berlín. Zborené domy mali uľahčiť stavbu Germanie.
Ak by Hitlerove šialené predstavy vyšli, Berlín by bol posiaty monumentálnymi budovami ako zachované ministerstvo letectva, Olympijský štadión či letisko Tempelhof. Speer stihol postaviť aj nové sídlo kancelára, ktoré ako-tak prežilo bombardovanie, ale po vojne ho zrovnali so zemou.
Nie mesto, ale sarkofág
Výstava Speera vykresľuje ako architekta, ktorý robil všetko vrátane využívania nútených prác, aby splnil plány. Po vojne sa však pokúšal od Hitlerovej predstavy Germanie dištancovať. „Ako faraóni aj on plánoval využiť kameň, aby si zaistil nesmrteľnosť. Germania nemala byť mestom, ale sarkofágom,“ povedal v 70. rokoch v rozhovore pre Playboy.
Okrem Berlína sa mali prestavať aj Mníchov a Norimberg, kde organizovali nacisti svoje obrovské zhromaždenia. Megalomanským plánom sa nevyhol ani rakúsky Linz, kde Hitler strávil mladosť a toto mesto vždy považoval za nemeckejšie ako Viedeň, ktorá nikdy neocenila jeho umelecký talent.
„Táto téma ma dlhodobo facinuje, a preto sme sa rozhodli usporiadať výstavbu. Snažíme sa získať aj povolenie na prehliadky bunkrov a tunelov, ktoré sa začali počas tretej ríše budovať,“ hovorí organizátor výstavy Dietmar Arnold. Pod parkom Tiergarten blízko Brandenburskej brány sa našli v 60. tunely a stanice pre metro skrášlené mramorom.
Výstava potrvá do konca mesiaca, ale organizátori majú ambíciu urobiť z nej trvalú expozíciu.
Vizualizácia Gemánie
