Bratislava 16. marca (TASR) -
Za účasti stoviek priaznivcov ju v sobotu 15. marca predstavili v bratislavskej galérii Danubiana. Ako tri princezné ju pokrstili soľou, pieprom a cukrom Jankovičove dcéry Sabrina, Simona a Denisa. Obsažná publikácia na 464 stranách z pera výtvarného publicistu Juraja Mojžiša podrobnejšie predstavuje akademického sochára Jankoviča ako všestranného výtvarníka, ktorý sa okrem komornej a monumentálnej sochárskej tvorbe venuje aj grafike, kresbe, maľbe, reliéfnej koláži, objektom a šperku. Rodák z Bratislavy (8. novembra 1937) je absolvent Školy umeleckého priemyslu a Vysokej školy výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave (odbor figurálne sochárstvo u Jozefa Kostku). Prvé úspechy získal v 60. rokoch minulého storočia a medzi nimi významné ocenenie na Bienále v Paríži (1969). Počas normalizačného prenasledovania všetkých avantgardných prejavov v 70. rokoch bol odsúdený do vnútornej emigrácie.
"Dielo Jozefa Jankoviča v dvadsaťročí hanebnej normalizácie vzniká na okraji (ne)záujmu prikrčenej spoločnosti. Znormalizované centrum bolo odkázané na produkty oslavujúce dominantnú ideológiu, lenže všetko pozoruhodné vznikalo práve na okraji," konštatuje Mojžiš v kapitole Keď sa pomníky pohli a rozum zostal stáť. Veľkorozmerné objekty a súsošia u Jankoviča teda vystriedali komorná kresba, grafika a šperkové miniatúry. S nástupom počítačov sa stal priekopníkom ich uplatnenia v grafickej tvorbe. Po čiastočnom uvoľnení spoločenskej situácie v polovici 80. rokov sa opäť vrátil k veľkorozmernej soche. Vystavoval na významných medzinárodných prehliadkach, získal množstvo medzinárodných aj domácich ocenení a zúčastňoval sa na sympóziách.
Obdobie po roku 1989 charakterizuje spoločenské uznanie jeho miesta v slovenskom modernom sochárstve. Od roku 1990 učil na VŠVU v rodnom meste, do roku 1994 bol jej rektorom a odvtedy je univerzitným profesorom. Jeho neustále hľadanie nových možností zobrazenia závažných tém bolo inšpiráciou na vydanie bibliofílie ilustrovanej originálnymi grafickými listami vytvorenými počítačovou grafikou. Bibliofília If/Keď/Když z edície Jedna báseň získala v svojej kategórii v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska roku 2003 Cenu Ministerstva kultúry SR. Okrem spomínaného ocenenia v Paríži získal Grand Prix Danuvius 68, Herderovu cenu vo Viedni (1983), Cenu Martina Benku a Cena Tatrabanky (1997), Pribinov rad 1. stupňa (1998), Rad Ľudovíta Štúra II. stupňa (2004), Cenu predsedu Národnej rady SR (2007). Zoznam jeho autorských a kolektívnych výstav je veľmi dlhý. Medzi nimi XVI. Bienale v Sao Paulo, EXPO 92 Sevilla, XLVI. Biennale v Benátkach. Jeho monumentálne sochy sú v La Défense v Paríži a v Olympijskom parku v Soule.
Jankovič charakterom svojej tvorby i rozmerom svojej osobnosti zaujal na slovenskej výtvarnej scéne popredné miesto. Patrí nesporne medzi najväčšie osobnosti povojnového a súčasného slovenského umenia. Ikonografický model jeho tvorby, deformovaná figúra s charakteristickými končatinami, sa stali paradigmou slovenského sochárstva. Zároveň ako jeden z mála umelcov dokázal pri uchovaní vnútornej kontinuity a identity vlastnej tvorby prijímať stále nové podnety a transformovať jej charakter.
