BRATISLAVA 18. marca (SITA) -
Herecká legenda Vlado Müller, rodený Vladislav, sa narodil 19. marca 1936 v Bratislave. V roku 1954 absolvoval Odborný divadelný kurz pri Štátnom konzervatóriu v Bratislave. V rokoch 1954 až 1966 bol členom Krajského divadla v Nitre. Počas vojenčiny v rokoch 1956 až 1958 slúžil ako herec v Armádnom divadle v Martine. V roku 1966 sa stal členom Divadla Nová scéna, kde pôsobil do roku 1990.
Müller debutoval v roku 1960 v koprodukčnom česko-slovensko-gruzínskom filme Shetskvetili simgera (Prerušená pieseň), kde si zahral po boku Júliusa Pántika či Karola Machatu. Medzi jeho prvé snímky patrili i dve filmové spracovania známeho románu Ladislava Mňačka Smrť sa volá Engelchen (1960, 1963). V roku 1964 sa objavil v jednom z najvýznamnejších filmov 60. rokov Obžalovaný (1964) v réžii Jána Kadára a Elmara Klosa. Šesťdesiate roky priniesli Müllerovi úlohy i v ďalších klenotoch česko-slovenskej kinematografie ako Zvony pre bosých (1965) Stanislava Barabáša, Ať žije Republika (1965) Karla Kachyňu, Majster kat (1966) Paľa Bielika, Sedem Svedkov (1967) Petra Solana, Kristove roky (1967) Juraja Jakubiska či Génius (1969) Štefana Uhra.
Na začiatku 70. rokov si Vlado Müller zahral v populárnych snímkach Martina Hollého Medená veža (1970) a Orlie pierko (1971). Hollý ho angažoval i do svojich ďalších filmov Smrť šitá na mieru (1979), Signum Laudis (1980) či Mŕtvi učia živých (1983). V sedemdesiatych rokoch Müller stvárnil dvadsať filmových postáv. Hral v divácky obľúbenom seriáli Stanislava Párnického Straty a nálezy (1975), v jeho trojdielnej inscenácii Americká tragédia (1976), ale aj v seriáli Přátelé Zeleného údolí (1980). V roku 1979 dostal titul zaslúžilý umelec.
Diváci všetkých vekových kategórií si môžu na Vlada Müllera spomenúť pri hraných rozprávkach Plavčík a Vratko (1981), Popolvár najväčší na svete (1982), O statečném kováři (1983) či Galoše šťastia (1986). V osemdesiatych rokoch stvárnil posledné filmové, televízne a divadelné úlohy. Svoju filmovú kariéru zavŕšil účinkovaním v slávnom seriáli Alžbetin dvor (1986).
Vlado Müller sa pohyboval 24 rokov na doskách Divadla Nová scéna. Z jeho divadelných rolí sú najznámejšie Bill Starbuck v Nashovom Obchodníkovi s dažďom, Shakespearov Othello či Petruccio zo Skrotenia zlej ženy. S divadlom sa herec rozlúčil po ťažkom pracovnom úraze. Počas jedného z predvianočných predstavení sa Müller prepadol priamo na javisku a zlomil si bedrový kĺb. Na divadelné dosky sa už nevrátil. Zomrel 20. júna 1996 v Bratislave na nádorové ochorenie.
Vlado Müller bol dva razy ženatý. Jeho prvou manželkou bola herečka Eliška Müllerová, s ktorou mal syna Richarda, známeho slovenského hudobníka. Druhý raz sa oženil s tajomníčkou činohry Nová scéna Beatrix Müllerovou. Vlado Müller trávil veľa času na chate na Záhorí, kam chodievala aj jeho nevesta, televízna a rozhlasová moderátorka Soňa Müllerová s deťmi Filipom a Emou.
SPRACOVANÉ PODĽA: www.csfd.cz, www.cfn.cz, www.wikipedia.org.
