Adaptácia notoricky známeho literárneho diela má svoje úskalia. Určitá, dúfame nezanedbateľná, časť publika pozná literárnu predlohu a ešte väčšia časť aspoň v hrubých rysoch pozná dej skôr, než príde do kina. Takto vzniká automatický posun v záujme publika, samotný dej i jeho pointa zvoľna ustupujú forme rozprávania.
Skrátka je zaujímavejšie ako nám Mike Newell rozpráva, než čo je obsahom príbehu, pretože konkrétny obsah je všeobecne známy. Achillovou pätou filmu Láska v čase cholery je však práve ťažkopádnosť rozprávania.
Newell sa v spolupráci s kameramanom Affonsom Beatom snažil vyťažiť maximum efektných záberov z exotickej juhoamerickej krajiny. Sýta farebnosť záberov, ktorá chce zrejme vytvoriť atmosféru Márquezovho magického realizmu, umocňuje vizuálnu pôsobivosť až na smutnú hranicu gýčových pohľadníc. Žiaľ, krásne zábery nestačia v epickom filme na stavbu pútavého filmového príbehu ani v menších formách a nie to na ploche takmer dve a pol hodiny.
Vzhľadom na to, že sa vzťah Florentina a Ferminy odvíja viac než dlhých päťdesiat rokov, je nevyhnutné reflektovať tok času v zovňajšku postáv, pričom základným nárokom je, aspoň v hrubých rysoch, zrozumiteľnosť a ľahká identifikácia jednotlivých časových úsekov. Tu stojí režisér pred dvoma možnosťami: pomocou maskovania upraviť alebo obsadiť rôznych hercov.
Newell akosi zmätočne využíva oba prístupy. Zatiaľ čo postava Florentina Arizu vyžadovala zmenu herca, Fermina ostáva stále v rukách talianskej herečky Giovanny Mezzogiornovej. Tento prístup sa neukazuje ako šťastný, pretože v momente prvého stretnutia staršieho Florentina (Javier Bardem) a Ferminy, ktorá vyzerá stále rovnako, sa nedá nijako odhadnúť, koľko času uplynulo. To, čo má byť nenápadným prechodom, náhle vystupuje ako otázka, ako nechcený faktor strhávajúci záujem na úkor vlastného príbehu.
Toto je však len jeden z mnohých problémov filmu Láska v čase cholery. Množstvo čiastočných nezrovnalostí rozprávania ako napríklad nezrozumiteľne motivované zvraty v konaní postáv, prispieva k zlému dojmu z tejto adaptácie slávneho románu. Lesk a elegantný švih Márquezovho textu sa nešťastne zmenili na mdlý film plný „úžasných, fascinujúcich a pestrofarebných“ záberov.
Recenzia/film
Láska v čase cholery (Love in the Time of Cholera) USA, 2007, 137 min.
Réžia: Mike Newell. Námet: Gabriel García Márquez. Scenár: Ronald Harwood. Kamera: Affonso Beato. Hudba: Antonio Pinto.
Hrajú: Javier Bardem, Giovanna Mezzogiorno, Benjamin Bratt, Catalina Sandino Moreno, Hector Elizondo a ďalší.
Premiéra v SR: 14. marca
Autor: Jakub Kudláč (Autor je publicista)
