Praha 19. marca (TASR) -
Munzar vyštudoval Vyššiu hospodársku školu v Hradci Královom a pôvodne chcel byť vojenským pilotom, v čom ho podporoval aj jeho otec. Nakoniec však dal prednosť herectvu. V rokoch 1952-1956 študoval na pražskej DAMU u Vítězslava Vejražku. Letectvo a automobilová vášeň mu však ostali ako životný koníček.
Prvý angažmán získal v roku 1956 v Mladej Boleslavi. Hneď nasledujúci rok sa však už talentovaný herec objavil na javisku Národneho divadla. Najprv stelesňoval romantických hrdinov a revoltujúcich mladíkov, postupne sa vypracoval na psychologického herca, stvárňujúceho zložité charaktery.
V 70. a 80. rokoch patril k profilovým hercom, ktorí utvárali podobu Národného divadla. Vynikal výrazovo bohatým herectvom a mnoho jeho predstavení sa zaradilo do zlatého fondu českého divadelníctva. Hral napríklad Švandu v Strakonickom dudákovi, Mercuria a Jindřicha V. v Shakespearových hrách. V Brechtovej hre Zadržitelný vzestup Arthura Uie stvárnil bezohľadného gangstra ako podobu Adolfa Hitlera.
Postupne sa prepracoval aj k divadelnej réžii. V roku 1989 v Národnom divadle režíroval Goldmanovho Leva v zime a súčasne tam hral aj hlavnú postavu Jindřicha II.
Ako vysokoškolák bol televíznym hlásateľom. Televízia mu však poskytla aj mnohé herecké príležitosti vo filmoch a seriáloch, najmä po 60. rokoch. Zahral si napríklad v Sequencovom filme Atentát, v Kočárku do Vídně od Karla Kachyňu stvárnil jedného z dvoch nemeckých zbehov. Ako karieristický funkcionár sa objavil v dráme Žert podľa románu Milana Kunderu. V 70. rokoch zažiaril ako rozprávač, ktorý svoj hlas prepožičal malému Krabatovi v Čarodejníkovom učňovi od Karla Zemana. V 80. rokoch si zahral veliteľa žoldnierov v dobrodružnom historickom príbehu Poslední propadne peklu. Hlavnú úlohu sklára Jakuba Cirkla stvárnil v 13-dielnom televíznom seriáli Synovia a dcéry Jakuba sklára. V 90. rokoch sa zaskvel ako Pilát v inscenácii Pilát Pontský, onoho dne. Objavil sa tiež ako kriminalista v inscenácii Příběh kriminálního rady.
Keďže sa jeho predstavy o poslaní a smerovaní divadla rozchádzali s predstavami nového vedenia Národného divadla, spolu s manželkou Janou Hlaváčovou z neho v roku 1990 odišiel. Manželia spolu začali chodiť po zájazdoch s programom S Vůní šminek a benzínu a absolvovali vyše 350 predstavení.
Munzar sa krátky čas neúspešne pokúšal podnikať v automobilových službách. Do divadla sa už ako herec viac nevrátil, príležitostne sa venoval divadelnej réžii.
V posledných rokoch sa zapísal do pamäti televíznych divákov hlavne ako sprievodca televíznymi cyklami scenáristu a režiséra Bedřicha Ludvíka Rozhlédni se, člověče, Paměť stromů a Zpátky k pramenům.
Munzar je autorom knihy Když jsem to slíbil o svojom vzťahu k lietaniu a knihy riekaniek S vůní vánku po heřmánku, ktorú venoval svojej vnučke Aničke.
