Namiesto televízneho galavečera sa ceny Aurel udelia v klube.
BRATISLAVA.
Vo svete je bežné, že o najlepších albumoch, piesňach a hudobníkoch sa rozhoduje vždy začiatkom roka, ale na Slovensku je to inak. Tohtoročný Aurel sa uskutoční až koncom mája a opäť sa bude meniť jeho forma. Z televíznych obrazoviek sa po rokoch presúva do klubu.
„Udeľovanie Cien SNS IFPI (Aurel 2007) bude koncom mája a bude mať podobu klubového podujatia, špeciálne určeného pre interpretov, odbornú kritiku a zástupcov médií. Rodinná atmosféra je dôsledkom toho, že spolupráca so spoločnosťou ZetMedia & Petarda bola ukončená a keďže tento proces bol časovo náročný, nezostal priestor na zabezpečenie televízneho prenosu a najmä sponzorov,“ napísala v emaili členom Hudobnej akadémie zástupkyňa IFPI Monika Valentíková.
Aurel je tak trochu nechcené dieťa. Od začiatku 90. rokov sa „slovenským Grammy“, o ktorých rozhodujú zástupcovia hudobného priemyslu, kritici a novinári, nepodarilo nájsť ustálenú podobu. Predchodcom Aurela boli ceny Grand Prix ZAI, za ktorými stál niekdajší manažér Tublatanky Martin Sarvaš. Tie sa udeľovali do roku 2000 a skončili sa pre vzájomnú nevraživosť hudobného šoubiznisu.
Aurel funguje od roku 2001 a až do roku 2005 za ním stál produkčný dom Forza. Ich verziu zase mnohí kritizovali za fakt, že je až príliš komerčne zameraná a podobá sa ankete Slávik, ktorá sleduje masový vkus. Forza vôbec nedala priestor žánrovým menšinovým kategóriám.
Náprava mala prísť v roku 2006 s príchodom slovensko-českej spoločnosti ZetMedia & Petarda. Tá sa však uviedla škandálom. Ceny v menšinových žánroch (alternatíva, metal, folk, džez) udelila v nedôstojnom prostredí a víťazov v priamom prenose nespomenula.
„Je to odraz situácie v našej popmusic, v ktorej nič nefunguje. Aurel nebude mať nikdy váhu, keď sa oňho nebudú zaujímať médiá. Prechodom do klubu stráca publicitu a tým aj zmysel,“ tvrdí hudobník Peter Lipa, člen Rady Hudobnej akadémie. Podľa neho by Aurela mali zobrať do rúk vydavatelia, ktorí by mali mať najväčší záujem o udeľovanie tejto ceny.
Stĺpček Olivera Reháka
Ani šou, ani biznis
Galavečer je ohrozený, strachovali sa mnohí, keď v Amerike štrajkovali scenáristi a herci chceli zo solidarity sabotovať udeľovanie Oscarov. Nakoniec sa tento scenár naplnil na Slovensku. Hudobné Aurely v televízii nakoniec neuvidíme.
Nie však pre štrajk, ani pre nezáujem televízie. Pre interné spory, na ktoré je história udeľovania hudobných cien na Slovensku bohatá. O konkrétnych dôvodoch zainteresovaní mlčia. Nikomu sa nechce rozmazávať príčiny svojho neúspechu a zrušenia spolupráce na poslednú chvíľu.
Komu to vlastne bude chýbať? STV vzniknutú hodinovú programovú dieru ľahko zapláta, mnohí diváci prídu iba o ironické poznámky či pocity nudy a trápnosti z večera, ktorý nikdy nebol ani šou, ani biznis.
Ale aby sme boli úprimní – nič z toho ani byť nemohol. Na skutočný šoubiznis sa v krajine, kde na zlatú platňu stačí predať tritisíc CD, môžeme len hrať. A hrať sa treba s niečím úplne iným. Napríklad s pesničkami, aby boli čo najlepšie. Potom môže prísť aj na zbieranie cien.
