Do zaujímavej konfrontácie sa počas jedného včera dostali šéfovia baletov z Prahy, Bratislavy i Košíc. Ich krátke diela doplnili choreografie úspešných tanečníkov – sólistu z drážďanského baletu Jiřího Bubeníčka, Natálie Horečnej, ktorá pôsobí v Nederlands Dans Theater, a dlhoročného domáceho sólistu Maksyma Sklyara.
Vojaci, dvojičky, konvencie
Hostiteľ Ondrej Šoth sa prezentoval svojou staršou choreografiou nazvanou trochu popisne Všetko bude inak, aj tak je to jedno. K impozantnej hudbe Giyu Kanceliho, ktorá zaznela hneď v dvoch častiach večera, pomaly niet čo dodať. Príbeh o žene, ktorú si medzi sebou trhá jej muž, milenec a priateľ, je emotívny a dynamický. Šoth účelne pracuje aj s detskou perspektívou, idealizovaný obraz detstva našťastie neskĺzol do priveľkého gýča.
Veľmi sviežo a vtipne pôsobil prepracovaný projekt Natálie Horečnej Uspávanka pre malých vojakov. Za zvukov ruských ľudových pesničiek dvaja tanečníci oblečení v náznakoch uniformy parodovali vojenský výcvik. Sergej Iegorov i Mikhailo Novikov si v tomto kuse prišli skutočne na svoje, ukázali dokonalú telesnú flexibilitu, kondíciu i zmysel pre humor.
Choreografia V zajatí pocitov bola vytvorená pre Kodanský balet v roku 2003. Na hudbu Arva Pärta a Masata Hatanaka ju robil Bubeníček pre seba a svojho brata Otta. Aj v interpretácii košických tanečníkov, bez efektu jednovaječných dvojičiek, patrila k najimpresívnejším častiam večera. „Ja a môj brat nikdy nebudeme vedieť, aké je to narodiť sa bez dvojčaťa,“ vyjadril sa Bubeníček na okraj tohto kusa, ktorý nechával mnohé v rovine tušeného.
Choreografia Mária Radačovského Stretnutie s labuťou sa pohrávala s baletnou konvenciou. V Košiciach si tento kus už Radačovský sám premiérovo odtancoval pri hosťovaní Slovenského národného divadla.
V sukničkách, bez pátosu
Aj šéf baletu pražského Národného divadla Peter Zuska priniesol motív labute. Ocenená choreografia z roku 2002 Máriin sen je venovaná baletnej legende Márii Taglioni. Vtipne skúma rozdiely medzi ženským a mužským princípom, parodujúc klasické baletné prvky. Štyria chlapi kŕmia labuť, aby sa do nej neskôr pretransformovali a šantili v bielych sukničkách ako baletky. Primabalerina zase príde v mužskom odeve.
Táto choreografia bola divácky atraktívnou bodkou za celým večerom. Nasledovala po jedinej premiére Styx Maksyma Sklyara. Hovorila o útrapách smrti, o preludoch života a odchodoch. Téma je z definície na hrane citového vydierania, režisérovi Petrovi Maťovi sa však podarilo udržať znesiteľnú mieru pátosu. Expresivitu dosiahol aj scénickými prvkami ako plexisklo či plachta. Záverečný obraz bol doslova dojímavý.
Šesť ukážok súčasných choreografických názorov ponúklo rôznorodú a pritom kvalitatívne vyrovnanú vzorku. Opäť sa ukázalo, že košický súbor má kompaktný káder s niekoľkými vynikajúcimi sólistami, ktorí zvládajú nielen klasický balet. Tri z uvedených choreografiií uvedie súbor spolu s projektom Odysseus začiatkom apríla v Kyjeve na festivale Sergeja Lyfara.
Recenzia
Balet Štátneho divadla Košice: Ateliér
Dramaturgia: Ondrej Šoth
Choreografia: Jiří Bubeníček, Natália Horečná, Petr Zuska,
Mário Radačovský, Ondrej Šoth, Maksym Sklyar
Premiéra 14. marca 2008
