Bratislava 24. marca (TASR) -
Kolekciu maľby a plastiky z rokov 1918 až 1948 pod názvom Príbehy slovenskej moderny predstavujú diela najznámejších výtvarníkov. K nim patria Martin Benka, Janko Alexy, Miloš Alexander Bazovský, Ľudovít Fulla, Mikuláš Galanda, Ester Šimerová, Koloman Sokol, Cyprián Majerník, Ján Mudroch, Ján Želibský, Vincent Hložník či Július Jakoby. Do expozície sú vybrané aj menej známe diela, ale podľa zostavovateľov nie menej kvalitných a zaujímavých osobností, ako sú František Reichentál, Július Flaché, Endre Nemes, Jakub Bauernfreund, Eugen Nevan, Ladislav Guderna, Viliam Chmel a ďalší. Výstava podá čo najucelenejší obraz slovenského moderného umenia v medzivojnovom období zo zbierok GMB vo výbere ťažiskových diel. Reflektuje rôzne problémové okruhy umenia doby, ako napr. otázku tradičného a moderného, národného a svetového, transformácie folklóru resp. defolklorizácie umenia, fenomén mesta a s tým súvisiace osamotenie človeka, konflikt reality vojny a bezmocnosti človeka či otázku základných hodnôt človeka.
Najvýznamnejšie výtvarné diela ďalšieho obdobia, ktoré rozhodujúcim spôsobom určovali charakter umeleckého diania na Slovensku, tvoria druhú novú stálu expozíciu GMB. Pomenovali ju Fenomény v slovenskom výtvarnom umení druhej polovice 20. storočia. Do nej sú zahrnuté aj dve inštalácie mimoriadneho významu, ktoré boli vytvorené resp. rekonštruované pre daný priestor. Prvou je inštalácia Alexa Mlynárčika s názvom Vila mystérií, pôvodne vytvorená pre výstavu vo švédskom Lunde (1966 1967), ktorá predstavuje neprehliadnuteľnú súčasť nášho výtvarného umenia i autentické svedectvo doby. Druhou je inštalácia Pasáž od Mateja Kréna pozostávajúca z takmer 15 000 kníh, ktoré spolu so zrkadlami vytvárajú ilúziu nekonečného priestoru a nekonečnosti ľudského poznania.
Stredoeurópske maliarstvo a sochárstvo 1800 1918 je treťou novou stálou expozíciou zo zbierok GMB. Zachytáva vývoj umeleckej tvorby v stredoeurópskom regióne s dôrazom na Bratislavu, od začiatku 19. storočia do roku 1918. Zárukou kvality sú mená umelcov pôsobiacich v Bratislave, ako sú maliari Gottlieb Rähmel, Friedrich J. Lieder, Ferdinand von Lütgendorff, Friedrich Amerling, Carl Marko, Giacomo Marastoni, Kornel Spányik i sochári Viktor Tilgner, Ján Fadrusz, Alojz Rigele, Robert Kühmayer a Jozef Murmann. Súčasťou expozície sú aj diela Ladislava Mednyánszkeho, Ferdinanda Katonu, Dominika Skuteckého a Antona Jaszuscha.
"Pre výtvarný život Bratislavy bola charakteristická prepojenosť s umením blízkej Viedne," uvádza autorka koncepcie Želmíra Grajciarová z GMB. V našom meste chýbali mecéni umenia, galérie a najmä výtvarná akadémia s výnimkou krátkeho trvania súkromných maliarskych škôl G. Marastoniho a F. von Lütgendorffa. Domáci umelci preto odchádzali za výtvarným vzdelaním do cudziny. V roku 1868 bolo v Bratislave založené prvé múzeum a v roku 1885 prvý umelecký spolok Bratislavský umelecký spolok, ktorý mal význam pre rozvoj výtvarnej aktivity.
