BRATISLAVA. Slepé lásky sú po rokoch pozorovania a nakrúcania hotové. Niekto je v nich zaľúbený a ešte presne nevie do koho, niekto s radosťou i v obave čaká dieťa, iný skúša svoj prvý vážny vzťah, druhý ho už pár rokov žije. A všetci sú nevidomí.
Film Juraja Lehotského nie je patetický ani smutný príbeh. Pozerá sa na neho rovnako, ako sa číta dobrodružná knižka s tajomstvom. Je výborný, a preto je skvelé, že sa tento štvrtok začne premietať v kinách. Jediné, čo nemusí celkom vyjsť, je návštevnosť.
S číslami nepočítajú
Aj keď sa svojou formou blížia k hranému filmu, Slepé lásky sú ešte stále dokument. Síce iný ako tie, čo sa väčšinou premietajú v televízii, ale iné a výnimočné dokumenty sme už v kine mali. Aj celkom nedávno. Iné svety Marka Škopa sa na festivale v Karlovych Varoch stali najobľúbenejším filmom divákov, tu si ho prišlo pozrieť 3723 ľudí. Jarovi Vojtekovi zasa každú chvíľu chodili zo sveta správy o novej cene, ale číslo pre My zdes bolo zúfalé - 727.
„Pri dokumentoch nikdy nepočítame s vysokými číslami. Uvádzame ich, lebo si myslíme, že to má zmysel,“ hovorí Jana Studená z distribučnej spoločnosti Continental film. „Michael Moore môže mať trochu väčšiu návštevnosť, pretože sa o ňom stále a všade hovorí. O čosi sa viac sa chodí aj na Pavla Barabáša, ale to je dobrodružný typ filmu, ten by som s dokumentmi neporovnávala.“
Pomôže úspech
Slepé lásky tentoraz distribuuje Asociácia slovenských filmových klubov. Miernu výhodu teda predsa len má - ešte dlho sa budú hrať všade tam, kde sú filmové kluby. V júli budú súťažiť v Karlovych Varoch a taký úsech možno presvedčí aj Slovenskú televíziu.
Bolo by to síce nezvyčajné, ale producent Marko Škop s tým zatiaľ počíta. Vraví: „Slepé lásky najprv rok ležali v STV na stole, bez odpovede. Po Výzve dokumentaristov sme sa dostali až na obchodné oddelenie. Boli sme ochotní predať film lacnejšie, ak by nám teraz televízia pomohla s kampaňou. Ponúkli nám však len šoty na Dvojke, ešte aj mimo primetimu. A suma, za ktorú chceli film kúpiť, sa nám zdala za takú náročnú robotu neprimeraná. Myslím si však, že Slepé lásky sa budú vo svete páčiť - a my sa potom pokúsime dohodnúť znovu.“
Bonusy
Keď režisér Juraj Lehotský videl v meste nevidomého, zvykol si k nemu domyslieť smutný príbeh. „Teraz však vidím uháňajúceho študenta alebo zamilovaný pár v Mlynskej doline. Pri nakrúcaní sa mi potvrdilo, že ich príbehy sú celkom optimistické.“
Optimizmus mu je blízky, má ho aj teraz pred premiérou. Filmy Iné svety, My zdes či 66 sezón Petra Kerekesa považuje za prelom – pretože dosť je už to, že sa do kina dostali a že si ľudia pri nich na dokumenty začali zvykať. „Aj pri dokumente si možno oddýchnuť. Nemusia v nich byť len hovoriace hlavy, dajú sa spraviť zaujímavo, odľahčene. Bonusom je, že sú v nich skutočné príbehy,“ hovorí.
Slepé lásky majú v kine ešte jeden bonus navyše. Pred nimi sa hrá animovaný film Ivy Šebestovej Štyri. Ten sa zasa zapáčil komisii prestížneho festivalu v Annecy, v júni tam už bude súťažiť.