Priniesť hollywoodsky gýč o láske z doby ľadovej do krajiny, kde fantáziu celých generácií rozvíjali praveké príbehy Josefa Augustu s maľbami Zdeňka Buriana je riskantný krok. Na druhej strane - kto by už dnes čítal knihy, keď máme takéto filmy?!
Režisér Roland Emmerich sa preslávil už celovečerným debutom Das Arche Noah Prinzip (1984), sci-fi drámou, ktorú priaznivo prijímali kritici aj diváci. Lenže kritici nenosia do pokladníc kín milióny, a tak sa na nich Emmerich vykašľal, odišiel do Ameriky a sústredil sa na masového, nenáročného, platiaceho diváka. Jeho variácia na E.T. s názvom Joey, podobne ako akčný sci-fi thriller Moon 44 predstavovali štandard a Univerzálny vojak bol ešte uchádzajúci. No už Hviezdna brána naznačila režisérov príklon k vizuálne úchvatným snímkam, nabitým náročnými digitálnymi trikmi, ktoré rezignovali nielen na akékoľvek posolstvo či myšlienky, ale i na charakterizáciu postáv, herecké výkony ba i samotný príbeh. Klišé v ligotavom pestrofarebnom obale. Zhubné bujnenie formy, atrofia obsahu. Že je to - aspoň z obchodného hľadiska - správny ťah, dokázali úspechy megaprodukcií Deň nezávislosti, Godzilla a Deň po tom, ktoré dovedna utŕžili takmer dve miliardy dolárov.
Novinka sa nesie v podobnom duchu, len sa odohráva v hlbokej minulosti. Prostý lovec mamutov Dleh prenasleduje milovanú Evolet i jej únoscov až do Afriky a aby ju vyrval z ich pazúrov, neváha rozbiť egyptskú ríšu. Hlúpučký príbeh je plný nezmyslov a úletov, anachronizmov, čudesných zvierat, ktoré (na spôsob Emmerichovej Godzilly), dokážu meniť svoju dravosť, pohyblivosť i veľkosť podľa toho, ako sa to práve hodí režisérovi. A ten rozkazuje nielen vetru a dažďu, ale i histórii, zemepisu a fyzikálnym zákonom.
Skrátka - toto dielko zakvitlo kvetmi hlúposti tak bohato, že to nedokážu zamaskovať ani rozbujnené digitálne čáry-máry. Vo sfére komerčného filmu nič nového. Len keby sám seba nebral tak smrteľne vážne, bez náznaku osviežujúceho nadhľadu, ktorý by celú tú záplavu nezmyslov zjemnil a pomohol akceptovať. Veď aj oba filmy o barbarovi Conanovi sú plné klišé a hlúpostí, lenže magických, malebných, s nádychom láskavého odstupu. Nabádajú diváka, aby sa pridal k hre, kým Emmerichov film sa na nič nehrá a diváka nabáda nanajvýš k tomu, aby zaplatil vstupné a kúpil si extra veľkú porciu praženej kukurice.
A ešte čosi: ak nemecký filmár pomenuje hlavného hrdinu zámerne tak, aby jeho meno, čítané odzadu znelo held (nemecky „hrdina") a vierolomní lovci otrokov majú prehnane semitské črty, dostávame sa chtiac-nechtiac na horúcu pôdu ideového dedičstva Tretej ríše. Čo nás vedie k nástojčivej otázke: skutočne je to to, po čom masy túžia?
Viac o filmových premiérach sa dozviete na kultura.sme.sk.
10 000 pred Kristom (10,000 B. C.)
USA - Nový Zéland. 2007, 109 minút
Scenár: Roland Emmerich, Harald Kloser. Réžia: Roland Emmerich. Kamera: Ueli Steiger. Strih: Alexander Berner. Hudba: Harald Kloser, Thomas Wanker. Hrajú: Steven Strait, Camilla Belle, Cliff Curtis, Reece Ritchie, Suri van Sornsen, Tim Barlow. Rozprávač: Omar Sharif.
