Načo umenie? Stačí hokej

Mozaika od Miloša Šimurdu, významnej postavy slovenského výtvarného umenie, bude zrejme zničená. Nachádza sa totiž na fasáde školy v hlavnom meste, ktorá sa má zbúrať a uvoľniť tak priestor hokejovej Aréne.

Aj bratislavské PKO zbúrajú, kde však skončia cenné vitráže Janka Alexyho?(Zdroj: SME – MIRKA CIBULKOVÁ)

BRATISLAVA. Je neuveriteľné, ako sa vie slovenská spoločnosť zmobilizovať, keď ide o minulosť. Zatiaľ čo vývoz umenia zo začiatku dvadsiateho storočia vníma takmer ako svätokrádež, devastáciu toho súčasného si ani nevšimne.

Akoby dnes už nevládla schopnosťou rozoznať umeleckú hodnotu a ponúka sa podozrenie, že ju asi ani nikdy nemala. Predpoklad, že odvezením niektorých pamiatok z prelomu storočia sa predišlo ich pravdepodobnej skaze, sa v kontexte dnešných dní nezdá byť až takou kacírskou myšlienkou.

Už niekoľko mesiacov prebieha v Bratislave spor medzi hokejovými funkcionármi, me­s­t­skými poslancami a architektmi o umiestnení hokejovej Arény. Opakuje sa už klasický príbeh dneška: aby sa mohlo stavať, musí sa búrať. V mene športových zajtrajškov za obeť padne škola na Kalinčiakovej ulici.

Developeri a hokejový zväz si mädlia ruky, poslanci sa správajú podľa toho, v akom záujmovom klube sú. V opozícii sú architekti, ktorí sa boja, že bez verejnej súťaže budú opäť mimo veľkej hry, a rodičia detí, ktorým sa zbúraním školy skomplikuje situácia.

Keďže škola nie je kultúrnou ani technickou pamiatkou, nebudí pozornosť aktivistov a ochranárov. Ale predsa, je tu významná „drobnosť“, ktorá určite za zmienku stojí.

Na jej fasáde sa nachádza umelecké dielo od akademického maliara Miloša Šimurdu, monumentálna mozaika, veľká 6 x 14 metrov, vytvorená v roku 1969. Aj napriek tomu, že je umeleckým dielom, pred likvidáciou uchránená nie je. Od prijatia nového autorského zákona z roku 2003 sa „vlastníkovi neukladá nijaká povinnosť udržiavať a chrániť umelecké dielo pred zničením, ak nie je dohodnuté inak“.

A keďže v tomto prípade nie je dohodnuté inak, dielo nie je chránené pamiatkovým zákonom ani zákonom o múzeách a galériách, tak suchý právny jazyk prehovoril zrozumiteľnou rečou. Podobne ako desiatka iných monumentálnych diel roztrúsených po celom Slovensku, o pár mesiacov sa aj táto mozaiková stena premení na hromadu stavebného odpadu.

Rozmarné hry dejín

Dejiny často ovláda paradox a s umeleckým osudom dnes osemdesiatpäťročného Miloša Šimurdu sa tiež už pohral niekoľkokrát. Patrí medzi prvých absolventov monumentálnej maľ­by VŠVU v Bratislave a práve v posledných rokoch sa pre znalcov umenia stáva znovu objavenou postavou slovenského výtvarného umenia.

Bol skôr osamelým bežcom než kolektívnym druhom. Jeho vylúčenie zo Zväzu slovenských výtvarných umelcov v roku 1979 mu v porevolučných ča­soch nevynieslo v porovnaní s inými poškodenými zaslúženú pozornosť.

Na mieste je už len trpké konštatovanie, že socialistický výtvarný zväz síce manipuloval umeleckými osud­mi a pasoval sa za rozhodcu o tom, kto môže byť umelcom a kto nie, ale na Šimurdove verejné realizácie si siahnuť predsa len netrúfol.

Aj verejnosť mlčí

Určite, ničenie umenia nie je životným záujmom developersko-stavebných kruhov. Ale presviedča ich niekto konať inak? Mlčí verejnosť a mlčí aj umelecká komunita, ktorá zdá sa, s egoizmom sebe vlastným, bojuje akurát tak o sponzorské milodary. Vyzerá to tak, že princípy solidarity či kolektívnej obrany umeleckej hodnoty sú už aj pre ňu len prežitými a trápnymi ideálmi.

Nakoniec, oči Miloša Šimurdu nemusia zostať len pre plač, keďže zákon jasne hovorí, že „autorské právo k dielu nezaniká zničením veci, ktorej prostredníctvom je dielo vyjadrené“. Autorstvo mu predsa len zostane.

Zničená bude „iba“ vec!

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako na refinancovanie hypotéky
  2. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok
  3. M-MARKET s novým konceptom KOCKAminiv Prešove
  4. Pivovar Šariš opäť podporí rozvoj domáceho regiónu
  5. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  6. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  7. Pravda o privátnych značkách. Firmy ich vyrábajú podľa zadania
  8. Splnený sen
  9. Drobné nepozornosti v domácnosti môžu stáť aj tisíce eur
  10. Za 30 rokov sa cena fotovoltických panelov znížila 100-násobne
  1. M-MARKET s novým konceptom KOCKAminiv Prešove
  2. Pivovar Šariš opäť podporí rozvoj domáceho regiónu
  3. Športová akadémia Mateja Tótha powered by O2 už na 24 školách
  4. Na čo myslieť v rekonštrukcii bytu
  5. Nová emisia dlhopisov spoločnosti HB Reavis s výnosom 3,25 % p.
  6. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  7. Top Ten najviac prehliadaných vozidiel na trhu
  8. Vysoká hra o súdne trovy
  9. 60 rokov európskej integrácie: úspechy a výzvy
  10. Návšteva zo Southwestern University of Finance and Economics
  1. Drobné nepozornosti v domácnosti môžu stáť aj tisíce eur 13 698
  2. Pravda o privátnych značkách. Firmy ich vyrábajú podľa zadania 13 570
  3. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok 5 037
  4. Za 30 rokov sa cena fotovoltických panelov znížila 100-násobne 3 481
  5. Títo Slováci sa rozhodli zveľadiť svoje okolie 2 577
  6. Splnený sen 2 236
  7. Neobjavené emiráty Fujairah a Ajman 1 986
  8. 3 slovenské projekty, ktoré sa nestratia ani vo svete 1 198
  9. Majte všetky svoje účty za energie pod kontrolou 1 125
  10. Zaparkujte tak, aby ste s vaším vozidlom odišli vy, a nie iný 1 048

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Prečo sa na verdikt v nástenkovom tendri čakalo desať rokov?

Prípad stále nie je na konci. Odvolanie exministrov bude riešiť Najvyšší súd, ktorý naťahuje aj kauzu tunelovania nebankovky, za ktorou je Jozef Majský.

TECH

Microsoft vydal veľkú aktualizáciu pre Windows. Pozrite si novinky

???????Je zadarmo pre všetkých používateľov Windows 10.

Neprehliadnite tiež

Vec a Midi: Neonacisti na nás čakali pred klubom. A polícia nás neochránila

Kultový album Trosky oslavuje dvadsať rokov. Vtedy to mal rap ťažké, vravia jeho tvorcovia.

Aké je počúvať Trosky po dvadsiatich rokoch

Debut Trosiek z roku 1997 je jedným z najzásadnejších albumov slovenskej modernej hudby.

Hrobári mali súťaž, rozhodcom bola smrtka. Česi oceňujú reportáž fotografa zo SME

Jozef Jakubčo nechcel znevažovať súťaž hrobárov, ale musel sa smiať.