Zuzana si ho už predstavuje. Mohol by mať hnedé vlasy, milý hlas, mohol by byť vyšší. Pustí si Čajkovského a píše si s ním cez internet. Jemne sa pritom usmieva, možno sa s ním čoskoro stretne. Zatiaľ jej ešte nikto nepovedal, že ju má rád. Ale keď ju niekto mať rád bude, určite jej to dá nejako najavo... Neuvidí to, ale bude to vedieť.
Áno, zamilované scény bývajú vo filmoch krásne, ale táto je ešte aj skutočná. Zuzana pristala na to, že bude o svojom hľadaní, čakaní a snívaní rozprávať v dokumentárnom filme. Súhlasili s tým aj Miro a Monika a tak vieme, čo museli mamám nahovoriť, aby mohli byť raz v noci spolu v stane. Elena sa zas s neistou radosťou tešila na svoje dieťa a keď bola na prechádzke, nežne vnímala celý zástup z materskej škôlky. Peter si prežil svoj výlet pod morskú hladinu, kým mu priateľka v tichosti štrikovala sveter.
Na ulici by možno pôsobili trochu izolovane, pretože kým sa ich niekto nedotkne alebo sa im neprihovorí, nemôžu poriadne zareagovať. Nevidia, ale nechajú druhých, aby sa do nich pozreli. A čoho sa v rozprávaní dotknú, tým prekvapia.
Aj tým, ako sa pri nakrúcaní hrajú. Nenastavili sa na to, že teraz budú uvažovať a komentovať. Iba robia, to čo robiť zvyknú a to filmovanie si užívajú. Vyzerá to tak, že nie je nič, čo by chceli pred režisérom Jurajom Lehotským zatajiť, a on si len citlivo vezme to, čo ešte môže. Rešpektuje ich povahu, každodennosť, slovník, fantáziu a využije to aj v krásnej animovanej sekvencii. Rešpektuje tmu, v ktorej žijú a oči, do ktorých sme si nezvykli pozerať.
V ich príbehoch sa mihne kopec drobností (aj oni sa pozerajú z okna, majú svoju metódu na sledovanie skokov na lyžiach a v byte majú iba potrebné veci), téma však zostáva stále rovnako jasná – aká je láska.
Pred pár rokmi Lehotský nakrútil film Pohreb je vlastne premiéra. Smiali sme sa pri ňom, aj keď bol z krematória. Je teda jasné, kde všade asi vidí vtip. Aj v Slepých láskach je vtip, tentoraz však neplynie z dialógov a situácií. Skôr plynie z optimizmu, akým bol tento film nakrútený. A je tam nenásilne, popri vážnosti, lebo prežívanie lásky je predsa aj vážna vec.
Zuzana, Elena, Miro, Monika, Peter sú pritom samozrejme zraniteľní, ale tá zraniteľnosť je pre nich prirodzená. Nemajú to dokázané, ale za ňou kdesi musí byť šťastie...
Musí, nemusí, všetky príbehy v Slepých láskach si nesú svoje tajomstvo až do konca. Režisér na ne musel čakať pár rokov, my na ne musíme ísť do kina.
Recenzia
Slepé lásky, Slovensko, 2008, 77 min.
Réžia: Juraj Lehotský. Scenár: Juraj Lehotský, Marek Leščák. Kamera: Juraj Chlpík. Strih: František Krähenbiel
Vystupujú: Peter Kolesár, Iveta Koprdová, Miro Daniel, Monika Brabcová, Zuzana Pohánková, Manželia Elena a Laco s dcérou Gabikou
Distribučná premiéra: dnes
