Nič nemá zmysel, tak prečo sa flákať?

Adolf Zika rád fotí ženy. Aj Jan Saudek rád fotí ženy. Obaja sú úspešní. Veľa vecí ich spája. Impulzívna povaha, emócie, ego, cit pre obraz. V slovenských kinách sa práve premieta film Jan Saudek, ktorý spoločne nakrútili. Saudek bol tentoraz pred objektívom. Po dokumente o Václavovi Havlovi je druhým najnavštevovanejším dokumentom v dejinách českej kinematografie. ADOLF ZIKA v rozhovore so SME hovoril aj o tom, prečo by film o Saudkovi iný režisér nikdy nenakrútil.

Dá sa dať dole maska Jana Saudka?

„V to som po celý čas dúfal. V Česku mi novinári vyčítali, že je film príliš úctivý. Ale ja som ho nechcel zničiť, aby vyzeral ako nejaký hlupák. On Česko preslávil, prečo by som mu mal teda ublížiť? Myslím, že tam boli niektoré scény, ktoré ho nevy­kresľovali v najlepšom svetle – napríklad, keď je so Sárou na vernisáži, je tretím alebo skôr piatym kolesom na voze. Takisto je tam veľa vecí, keď Jan pôsobí pomätene, staro, už si nie je taký istý. No ja som chcel o ňom hovoriť v kladnom zmysle slova. Je zvláštne, že ľudia veľmi často chcú videť iných na kolenách.“

Viac o dokumente o Janovi Saudkovi - kliknite

Nejde skôr o to, že chcú vidieť pravdu, niečo úprimné?

„To áno, ale možno tam nie je to, čo si všetci myslia, že tam je. Možno za Janom nie je nič veľké, ďalšie či zvláštne. Okolo neho je veľmi zvláštna atmosféra.“

Ale on si ju tak vytvoril, nie?

„Pre neho by bolo veľmi ťažké sedieť takto s vami medzi štyrmi očami. To nerobí. Možno sa hanbí. Možno cíti, že tá energia medzi dvomi ľuďmi je príliš silná. Je to tak, ako hovoríte – on si tú atmosféru vytvoril sám a možno ju aj zámerne ďalej živí. Prijímať to je príjemné tak hodinu-dve. Potom zrazu vyskočíte z jeho ateliéru a doma vás čakajú všedné problémy.“

Od bohéma k teplej večeri a deťom?

„Jasné. A človek sa pýta: kde som to bol? U nejakého kráľa?“

Saudek tam ručne píše listy perom a atramentom ako v stredoveku. Aj jeho syn Samuel vo filme tvrdí, že jeho otec akoby žil v 19. storočí. Nebojuje Jan Saudek s časom?

„To je presné, chce ho zastaviť. Fotografia sama osebe zastavuje čas a jeho život sa v tom odráža. Veď sa pozrite, ako chodí Sára oblečená! Ona na sebe nikdy nemala nohavice! Nenosí moderné veci. Veľmi zvláštne je, že Jan jej dal postaviť za 30 miliónov funkcionalistickú luxusnú vilu. Pritom on stále býva v komunizme, v paneláku, kde by dnes už nikto nebýval. Ale k nemu to patrí. Chce byť stále mladý. Veľmi ťažko nesie, že nie je. A vám sa ten film páčil? Povedzte pokojne, že nie, ja to na vás vidím.“

Nepodarilo sa dať vo filme dole masku Jana Saudka, lebo to nie je možné, alebo preto, lebo ste ho príliš rýchlo nakrútili?

„Keby to bol časozberný dokument, ako je o Havlovi, tak by to bolo iné, ale to sa s Janom nedá. Najdlhší dokument, ktorý o ňom nakrútili, mal dvadsať minút.“

Museli tam byť tie gýčové zábery Prahy?

„Žije v jednom z najkrajších miest a pritom sa nezúčastňuje na jeho živote. Naopak, on má rád perifériu. Dával som do kontrastu gýčové zábery Prahy s jeho plachosťou.“

Saudek je plachý muž, ktorý potrebuje spoločnosť?

„Zaujímajú ho všetci noví ľudia, tí ho môžu niečím obohatiť. Môže na nich aplikovať staré vtipy a triky, čo je celkom sympatické pre darebákov. No je veľmi osamelý, lebo partner, ktorý by mu vyhovoval intelektuálne, bola iba Sára. Ja mu tiež nestačím, Jan je veľmi sčítaný a inteligentný. Ja mu stačím mojou úprimnosťou.“

Keď ste mu nestačili intelektom, nebol film pre vás priveľkým orieškom?

„Bol. Našlo by sa mnoho vyzretejších režisérov, ale oni by ten film nikdy neurobili. Buď by ich po týždni vyrazil, alebo by to zabalili oni, lebo by neboli schopní zniesť jeho systém. Režisér bol v tomto prípade na poslednom mieste. Musel mať natoľko saturované ego, čo ja mám, že nemal problém s tým, že je ten druhý. A to iní režiséri nedokážu, lebo musia byť vždy jednotky.“

Zapamätajte si, že všetko, čo v živote urobíte, budete nakoniec aj tak ľutovať, vyhlasuje Saudek. Ako na vás pôsobia tie jeho „múdrosti“?

„S mnohými nesúhlasím. Svoj život sa snažím žiť inak. Bojím sa alkoholu, drog, pretože viem, že som impulzívny a emotívny a že by som to ťažko zvládal. Ženy vnímam tiež rovnako ako Jan, fotím ich do kalendárov. S Janom sme jediní dvaja fotografi, ktorí vydávajú kalendáre bez toho, aby sme ich robili pre nejakú firmu. Keď Jan Saudek videl lásku medzi mnou a mojou ženou, žiarlil. Jan chcel lásku na celý život, ale keď ju mal, tak si ju proste nedokázal udržať.“

To nedokáže viacero ľudí, prečo to nedokázal on?

„To je základná téma – chlapi chcú najlepšiu ženu. Ženy chcú najlepšieho chlapa. Ženy, keď majú najlepšieho chlapa, tak na 99 percent mu zostanú verné. U chlapov je 99 percent, že budú neverní. To je veľmi zvláštne. Ja nad tým premýšľam celý život a tá téma ma veľmi trápi. Jan však nebol schopný byť verný ani svojej prvej žene, súčasnej manželke Milana Knížáka.“

Milan Knížák sa vám neozval?

„Vôbec, jeho kancelária s nami odmietla komunikovať. Je pritom absurdné, že Jan Saudek nie je v Národnej galérii. Veď je zastúpený úplne všade vo svete. Ale Knížák ho vníma ako totálneho lúzra.“

Vo filme má Saudek na očiach stále slnečné okuliare. Zažili ste ho aj bez nich?

„Iba keď sme sedeli medzi štyrmi očami. A to bola neskutočná sila. To, žiaľ, nikto nikdy neuvidí. To je zrazu dobrý starý pán, úplne iný človek. Mne bolo veľmi ľúto, že som ho nemohol tak natočiť. Keď sa ide nakrúcať, nahodí sa a dá si okuliare. To je tá jeho hanblivosť.“

Robili ste dokumenty aj o iných ľuďoch, napríklad o Michaelovi Douglasovi. Pohybujete sa rád v prítomnosti slávnych?

„Robil som aj dokument o Ornelle Muti a Timovi Rothovi, keď som nakrúcal pre CNN a MTV. Najviac ma zaujal Lou Reed,­ s ktorým som nakrúcal tri dni. Douglas bol prvý zo zná­mych ľudí, s ktorými som pracoval, a spomínam si, že sa mi roztriasli ruky a pohla sa mi kamera. To sa mi dnes už nemôže stať. Teraz som napríklad v Prahe fotil Antona Corbijna, ale ten je tu asi neznámy.“

Myslíte toho skvelého holandského fotografa, ktorý najnovšie nakrútil film Control?

„Áno. So slávnymi ľuďmi ma baví pracovať. Ale hviezdy majú rovnaké problémy ako my. Nemám pred nimi veľký rešpekt, tak ma to naučila mama. Všetko sme doma zosmiešňovali. Moje životné krédo znie: nič nemá zmysel, tak prečo sa flákať?“

Čo spája hviezdy?

„Napríklad teraz s Corbijnom. Zrazu mi hovorí: no, ty si bol v Japonsku, robil si džudo atakďalej. Mal ma načítaného. Nerobím si nádeje, že by sa o mňa zaujímal, no on pokračoval: páčia sa mi tvoje fotografie, mám tvoju knižku, objednal som si ju cez internet... To som vtedy vážne zíral. A to je to spoločné.“

Holanďan Anton Corbijn pôsobí ako skromný človek. Čím to je?

„Je veľmi skromný. Vôbec som pri jeho fotení nemal trému. Bavili sme sa o všetkom možnom. Ale viete čo? Možno ani nie sú takí skromní. Bežný nástup Antona Corbijna na fotenie je 2,5 milióna českých korún. Určitú skromnosť by však mal mať každý z nás.“