Bratislava 30. marca (TASR)
Autorku očarilo najskôr Taliansko s jeho svetlom, architektúrou, hladinou mora a najmä vody kanálov v Benátkach. Podľa kurátorky Dany Doricovej v temperách a olejoch obrazov z Benátok nachádzame nový prvok tvorby, ktorý prehlbuje autorkin prínos do vývoja maľby na Slovensku inšpirovanej fotografiou. Mäkkým zrkadlením, vlnením a rozhýbaním odrazu svetla i tvarov architektúry na vode kanálov vniesla do obrazov dve podoby prebývania skutočnosti a novú poéziu dualitu pevného tvaru a jeho premenlivého zrkadlenia sa. Vníma ich z nadhľadu a v pohľade komorného výseku, prevažne tichých zákutí. Dokazujú to diela Schody, Ulička so stĺpom, Červená loďka, Z mosta či Zrkadlenie. V obraze Za otcom vytvorila portrét zobrazením jeho postavy od chrbta, ako ide po morskom pobreží. Maľba má v sebe ukryté dva významy. Otec, známy výtvarník Ernest Zmeták, odchádza a zároveň akoby v spomienkach navždy kráčal pred očami autorky. Neskôr v jej námetoch z Talianska pribudlo mesto Cefalú, kde sa objavila otvorená krajina mora a vznikli obrazy naplnené pokojom a tichom.
Okrem Talianska rada zobrazuje Liptov, Tatry a Bratislavu. Vystavuje aj dedinské zátišia z Malej Frankovej - Stromy a snopy, Tráva, Borovica i obrazy z cyklu Natura mortal. V ostatných dvoch rokoch ju zlákala aj Čína. Obrazy z nej - Polia, Svetlá, Voda a ďalšie sú tiež krajinárske.
Zmetáková je bratislavská rodáčka (1951). V hlavnom meste študovala na oddelení voľnej grafiky a ilustrácie Vysokej školy výtvarných umení u profesora Oresta Dubaya. Do výtvarného života vstúpila v druhej polovici 70 rokov 20. storočia. V slovenskom výtvarnom umení patrí k umelcom, ktorí vychádzali z tendencií fotorealizmu. Podľa Doricovej jej tvorba je očarenie videným, hĺbavé a citlivé vnímanie sveta a života, vážnosť, pokoj i vnútorná harmónia.
