„O čom pofilozofovať? Život je ťažký! Mnohým sa zdá prázdny a beznádejný, no aj tak musíme uznať, že je čoraz jasnejší a zrejme už nie je ďaleko čas, keď bude celkom jasný,“ prednáša vážne Ján Kroner s pohľadom upreným na hodinky. Sála sa pritom oslobodzujúco chichoce.
Režisérovi Polákovi sa podarilo jednou ranou vystreliť si z bájneho podplukovníka Veršinina, vystupujúceho najčastejšie v romantických bielych uniformách, z Kronerovho postavenia na rebríčku najsexi mužov, ale predovšetkým z našich stále nejasných životov.
V životných úlohách
Ak sa povie Čechov, vybavia sa brezy a dámy v bielych čipkovaných šatách. Polák pristúpil ku klasike ako k réžii opery. Vyhol sa radikálnym aktualizáciám textu, ktoré by napríklad zo súboja mohli urobiť pouličnú bitku. Aj drobné zmeny vyvolané presunom do prostredia Kaukazu sú vo výborne spracovanom buletine vyznačené.
Celý dej sa odohráva v rôznych čakárniach života, v predizbách či v priechodných záhradách. Nikto nežije svoj život naplno. Nemôže prijať, že by jeho smutný, banálny osud mal byť tým jediným a pravým. Zišlo by sa najprv žiť nanečisto, ako zvažuje Veršinin.
Náznaková scéna Pavla Boráka vyťala do obmedzeného priestoru štúdia zaujímavé plochy. Nesťažujem sa na intimitu zážitku, ale hustota zúčastnených osobností by pokojne zaplnila aj veľkú scénu.
Už dávno sme totiž mnohých nevideli v podobne „životných“ úlohách. Ján Gallovič je ako Kuligyn na zabitie šťastný a šťastný, nech sa deje čokoľvek s jeho do iného zaľúbenou ženou Mášou. Diana Mórová hrá ustarostenú najstaršiu sestru Oľgu prosto a presvedčivo. Zuzana Fialová a Táňa Pauhofová reprezentujú ako Máša a Irina zaujímavé ikony ženstva. Tá, ktorá už vie, o čom to celé je, je v čiernych vyťahaných šatách, tá snívajúca nosí ešte biele podkolienky. Kostýmy Petra Čaneckého sú špičkové práve nadhľadom a metaforickosťou.
Tomáš Maštalír vytvoril mimo svojich stereotypov tragickú postavičku brata Andreja. Ingrid Timková poteší divákov „farebnosťou“ svojej Natálie, hoci hrá o stupeň expresívnejšie ako ostatní. Ešte nikdy mi postava rezignovaného Čebutykina nepripadala taká dojímavá ako v podaní Mariána Labudu. Ešte aj maličké úlohy, sluha Ferapont Leopolda Haverla či Fedotik Ľuboša Kostelného, doniesli do hry vzácne momenty. Tragédia Tuzenbacha utrpela len tým, že Alexander Bárta nie je človek, pri pohľade na ktorého by sme od škaredosti zaplakali.
Odvážne posuny
Niektoré intonácie mohli byť dôveryhodnejšie, ale celkovo je inscenácia intímna a vtipná. Sestry nesedia umelo za stolmi, túlia sa k sebe na posteliach, hrabú sa v starých šatách.
Ortodoxných vykladačov Čechova asi nepoteší posun do Čečenska, nepôsobí však ani celkom nelogicky, predovšetkým vďaka tretiemu dejstvu. Aj u Čechova nakoniec cítime konflikt medzi vojenskými prisťahovalcami a domácimi, ktorý možno všetci len vytesňujú.
Polák nestavil na istotu, ani mu všetko na sto percent nevyšlo. Aj tak však patrí táto jeho produkcia k tomu najlepšiemu, v SND. Mali by ju vidieť hlavne milovníci televíznych seriálov, aby si pripomenuli, že ich obľúbenci hercami skutočne sú.
Recenzia / divadlo
Činohra Slovenského národného divadla Bratislava
Anton Pavlovič Čechov: 3 sestry
Preklad: Vladimír Strnisko Dramaturgia: Martin Porubjak Scéna: Pavel Borák Kostýmy: Peter Čanecký Hudba: Michal Novinski
Hrajú: Diana Mórová, Zuzana Fialová, Táňa Pauhofová, Tomáš Maštalír, Ingrid Timková, Ján Gallovič, Ján Kroner, Alexander Bárta, Robert Roth, Marián Labuda, Ľuboš Kostelný, Leopold Haverl, Mária Kráľovičová
Premiéra 29. marca 2008 v Štúriu Novej budovy
