ť rokov nechal filmovať úplne zblízka. Režisér Pavel Koutecký mal tragickú nehodu a výnimočný dokument nemohol dokončiť. Postrihal ho MIROSLAV JANEK a ten prišiel Občana Havla predstaviť aj na Febiofest.
Máte Havla rád?
„Áno.“
Museli ste teda bojovať proti tomu, aby ste pri strihu neboli zaujatý?
„To nebolo treba. Pavel Koutecký nakrúcal pozorovacou metódou, jeho materiál je ako cinema direct. To sme dodržali aj pri strihu - nepoužili sme žiadne strihačské fígle. Nehrozilo, že by sme z filmu spravili nejaký pomník, pretože nič také v záberoch nebolo. Tak isto sa z nich nedal spraviť ani film, v ktorom by Václav Havel vyznel hlúpo.“
Akú vlastnosť musí mať človek, aby sa nechal nasnímať takto zblízka?
„No, treba na to aj dramatický talent, a to vieme, že Havel má. Má však aj poriadnu odvahu - vedel predsa, že to raz bude zverejnené. Povedzte mi, prečo to doteraz žiadny politik neurobil? Všetci sa boja, že by im niekto videl do kariet.“
Našli ste v materiáli všetko, čo by ste pri nakrúcaní hľadali vy? Neskrýval Havel naozaj nič?
„Do strihania som sa pustil s nulovým očakávaním. Ak mi niečo chýbalo, tak len maličkosti a aj to bolo spôsobené tým, že Koutecký šetril materiálom. Veľmi rýchlo a často vypínal kameru. Občas som bol rozčúlený, že kamera vypla práve vtedy, keď sa začínal krásny okamih.“
VIDEO: Ukážky z dokumentu Občan Havel
Všímal si vypínanie kamery aj Havel? Bolo dobré, že o tom vedel?
„Nakrúcalo sa na film a popri kamere bežal aj magnetofón. Aby sa potom mohol zvuk a obraz zosynchronizovať, do kamery sa namieri lampičkou. Rozsvieti sa svetielko a vo zvuku sa ozve pípnutie. Havel si to časom všimol a teraz zvykne hovoriť, že keď zasvietilo svetlo, vedel, že už začína byť nudný, a tak radšej zmenil tému. Ale to len tak žartuje.“
Viete si predstaviť, že by ste niekoho pozorovali trinásť rokov?
„Pochybujem. Na to treba húževnatosť i trpezlivosť. Je obdivuhodné, že to toľko vydržali.“
Myslíte si, že si Koutecký po druhom Havlovom volebnom období vydýchol? Rozprávali ste sa s ním o tom niekedy?
„Nikdy ten materiál nehodnotil, nerozprával mi príhody z nakrúcania. Bolo však vidno, že je rozrušený a zvedavý, čo z toho bude možné spraviť. A ja som mal skôr pocit, že chcel Havla nakrúcať, až kým to pôjde. My sme však boli radi, že materiál mal prirodzený koniec - viac ako dve hodiny filmu by už boli v kine neúnosné.“
Potvrdil vám Havel teórie o moci a o tom, ako pôsobí na človeka? Na niektorých záberoch vidno jeho únavu, na iných zasa to, že si funkciu celkom užíval.
„No, užíval. Myslím si, že mu šlo najmä o zmeny, o to, aby všetko fungovalo lepšie. Pritom stále narážal na prirodzené politické prekážky i choroby, a bol stále viac a viac unavený.“
Na začiatku filmu je kratšia sekvencia spred začiatku Havlovho prvého prezidentského obdobia v Česku. Bolo medzi materiálom Kouteckého viac záberov, kde by Havel riešil dilemu, či vôbec v Čechách kandidovať? Bol predsa symbolom Česko-Slovenska.
„V materiáloch je to rozvinutejšie, vo filme je naozaj len náznak. Ale z veľkej diskusie v Bratislave predsa len zostala podstata - Havel sa mohol zahrabať na Hrádečku, písal by hry a mnohí by si oddýchli, alebo mohol pokračovať. On bol však typ človeka, čo povie A a za tým aj nevyhnutne B. Mal pocit, že by mal pokračovať, ak o to bude niekto stáť.“
Václav Havel videl, že mu ľudia vyčítali, že stále zostal akýmsi chlapcom vo svetri. On bol na to zrejme hrdý, hoci vo filme vidieť, že ten chlapec starne. Cítili ste z materiálu smútok?
„V druhej polovici nakrúcania už bolo jeho únavu vidno dosť. Nikdy však nestratil zmysel pre humor. To znamená, že svoju prácu bral vážne, ale seba nie. Kombinácia seriózneho snaženia a istej smiešnosti vyhovovala aj Pavlovi Kouteckému, preto ich nakrúcanie tak dlho bavilo.“
Keď sa stal Havel prezidentom, vy ste ešte tri roky žili v zahraničí. Prekvapilo vás potom v strižni, ako Česko vyzeralo a akú úroveň mal jeho politický a spoločenský život?
„To ma teda prekvapilo, a nielen tie tri roky. Česká politika je ozaj svojská a tie koaličné rozhovory Havla so Zemanom boli... no! Politika ma síce nikdy nezaujímala, pripadala mi povrchná, práca na tomto filme ma však primala k čítaniu novín, komentárov. Aj nové prezidentské voľby mi začali pripadať zaujímavé.“
Vo vašom filme to tak trochu vyzerá, že prezidentovanie Havla bola jedna veľká jazda. S koncertom Rolling Stones, saxofónom pre Clintona. Čo keď bude teraz Čechom za Havlom ľúto?
„Film má neuveriteľnú návštevnosť a počul som, že po ňom ľudia tlieskajú. To ma viedlo k zamysleniu. Prečo tlieskajú, keď na neho kedysi mnohí nadávali? Určite netlieskajú filmu, hoci je to celkom akčná komédia. Tlieskajú, lebo sú nostalgickí. Chýba im osobnosť, ktorá by ich stimulovala k optimizmu.“
Miroslav Janek (1954), režisér, kameraman a strihač.
Od roku 1980 pracoval v USA ako strihač a kameraman. Sám tam nakrútil zhruba desať autorských nezávislých filmov. Spolupracoval s Geofreym Reggiom na dokumentoch Qatsi trilogie: Koyaanisqatsi, Powaqqatsi, Naqoyqatsi a krátkometrážnom Anima mundi.
Od roku 1993 pracuje pre Českú televíziu. Zadaptoval aj predstavenia Divadla bratří Formanů Barokní opera. Je pedagógom na FAMU.
