Bože, jak ja by som si dala tresku, hovorí Petra (Polnišová), rodáčka zo Serede, ktorá sa v Londýne stará o psa s brutálne drahým obojkom. Spočiatku ofučaná, neskôr výbojná a ako sa patrí oplzlá, ale priama a vo svojom rauši príťažlivá, dokonca aj pre ženy. Prišla aj Darina (Abrahámová), elegantná, dobre zavedená ochranná ruka takmer storočného anglického veľmajstra šachu. Nechala doma prepych a rodinných príslušníkov, ktorí majú iné objekty záujmu.
U pohľadnej opatrovateľky detí v indickej rodine žijúcej v Londýne, ktorá si so sebou zo Serede tajne priniesla aj Pánbožka, sa totiž chystá žúr. Dievčina sa volá Barbara (Kelíšková) a dáva si záležať, aby dámska jazda naberala od prvej chvíle na obrátkach. Že na veku nezáleží, ani netreba hovoriť.
Postupne nás fragmenty zo životov týchto žien stavajú pred známe, stále aktuálne otázky. Ako to vlastne s našimi dievčatami v cudzom svete je. Ako to myslia s mužmi, čo prežívajú v koži podriadených pomocníčok, čomu sú vystavené, či sú chránené, ako odolávajú spoločenským vplyvom či náboženským tlakom, v čom tkvie príčina odchodu do cudzieho sveta, k čomu ich dokáže núdza pritlačiť.
K trom rozbehnutým známym zo Slovenska, možno aj priateľkám z rán osudu, sa pridáva štvrtá Zuzana – slovenská menšina na Ukrajine. Má tu štipendium a tepuje koberce. Vie o tom, že vypadla Amy Winehousovej z oka. A že cez umenie to niekam dotiahne.
Forma žúrky bola tou najvďačnou platformou, aby to štyri protagonistky roztočili ako naozaj, aj s obľúbenou hudbou. Z Klimáčkových textov si spravili zábavu podľa vlastnej chuti, a urobili (si) dobre. Odhadli svojské typy aj svoje limity. Inscenácia má šmrnc, aký sa v divadle GUnaGU nie vždy zrodí.
Polnišová nesklamala a prekvapila „dojákmi“, Darina Abrahámová bez problémov udržiavala typ ešte nie celkom vycválanej ženy s materinskou skúsenosťou. Kelíškovej ako veriacej duši chýbala v príslušných scénach nevinnejšia, bezbrannejšia poloha, to druhé ja, oťukané skúsenosťou, hrala presvedčivejšie. Príjemne prekvapila Zuzana Porubjaková, nielen ruským prízvukom a účesom, ale aj prirodzeným šarmom.
Čo občas rezalo uši a oči, boli opakované a nie vždy opodstatnené ataky na otázku pôvodu a národnosti, zrejme preto, že nebola hlbšie riešená. A ešte zbytočne veľa kostolnej atmosféry – tým skôr, že už sama scéna bola vsadená do indického príbytku s imitáciou starých figurálnych reliéfov.
A kamže sa podel drahý obojok Lassie, ktorá sa stále vracia? To môže zostať pointou, ktorú si vysvetlí každý po svojom. Tá predsa patrí k inteligentnej zábave.
Recenzia/divadlo
Viliam Klimáček: In da House (Žúrka v Londýne)
Scéna: Peter Janků, kostýmy: Ľuba Cintulová
Réžia: Karol Vosátko
Hrajú: Barbara Kelíšková, Darina Abrahámová, Petra Polnišová, Zuzana Porubjaková
Premiéra: 29.a 30. marca 2008 v Divadle GUnaGU v Bratislave
