BRATISLAVA 2. apríla (SITA) - Ako mladý sex-symbol zažiaril v snímkach Električka zvaná túžba (1951) alebo Divoch (1953). Do dejín kinematografie sa navždy zapísal ako Don Vito Corleone v Krstnom otcovi (1972). Angažoval sa aj ako aktivista v boji za ľudské práva. Americký filmový inštitút ho v roku 1999 zaradil na štvrté miesto rebríčka Najlepších hercov všetkých čias.
Legendárny herec Marlon Brando sa narodil 3. apríla 1924 v meste Omaha v americkom štáte Nebraska. Marlon Brando junior prišiel na svet do rodiny obchodníka Marlona a jeho manželky Dorothy. Jeho staršia sestra Jocelyn sa stala tiež herečkou. Herecký gén zdedili súrodenci po matke - amatérskej divadelníčke. Brandova druhá sestra Frannie sa uplatnila ako výtvarníčka. Obe sestry opustili stredozápad a vrhli sa na štúdium v New Yorku, kam ich Marlon nasledoval. Herectvo bolo to jediné, v čom bol vraj naozaj dobrý a preto, keď ho vyhodili zo školy, nezostávalo mu teda nič iné, ako divadelné dosky. Nemohol vstúpiť ani do armády, pretože si pri futbalovom zápase zranil koleno a "kaliku v armáde nikto nechcel". Herectvo bolo podľa neho v rodine dvoch alkoholikov jedinou cestou, ako získať pozornosť a lásku rodičov. "Obdivujem Marlonov talent, ale nezávidím mu bolesť, z ktorej sa zrodil," povedal kedysi Anthony Quinn Marlonovej prvej manželke Anne Kashfi.
Jednou z jeho učiteliek v New Yorku bola aj členka známeho Yiddish Theatre Stella Adler, ktorej prístup priniesol do americkej divadelnej školy nové odkazy. Z čias jeho štúdia u Adler sa traduje historka o tom, ako učiteľka chcela od žiakov, aby na hodine zahrali kuriatka. Keď potom dodala, že na nich spadne bomba, väčšina triedy začala splašene behať po miestnosti, ale Brando len pokojne sedel a predstieral, že sa chystá zniesť vajce. Keď ho Adler potom žiadala o vysvetlenie, povedal: "Som kura - Ako môžem vedieť, čo je bomba?"
Brando debutoval na Broadwayi 19. októbra 1944 v hre I Remember Mama. Aj keď začínal v divadle, a vyslúžil si chvály kritiky, koncentroval sa skôr na film. Slávnej Broadway dal "adieu" v roku 1949 a aj keď ho za jeho rozhodnutie mnohí kritizovali, Marlon ho obhájil. Svoj neskrotný talent predviedol vo filme už v 60. rokoch. Vtedy ešte netušil, že jeho výkony budú znamenať pre všetky ďalšie herecké generácie obrovskú výzvu a prinesú mu obdiv miliónov divákov.
Vo filme debutoval v roku 1950. Išlo o snímku Freda Zinnemanna - Muži. Do pozornosti sa ale dostal skôr vďaka postave Stanleyho Kowalského vo filmovej verzii diela Tennesseeho Williamsa - Električka zvaná túžba z roku 1951. Za herecký výkon ho o rok neskôr nominovali na Oscara. Brando priniesol na obrazovku nový druh realizmu. Nominácie na Oscara mu vyniesli aj ďalšie tri filmy v troch nasledujúcich rokoch - Viva Zapata! (1952), Julius Caesar (1953) a V prístave (1954). Vďaka týmto piatim filmom sa zapísal ako najvýznamnejší herecký talent na svete - dôkazom bol zisk britskej filmovej ceny BAFTA za hlavnú úlohu v troch rokoch po sebe - 1953 až 1955. Hrdinom mladej generácie sa stal vďaka stvárneniu motorkára Johnnyho Strablera v snímke Divoch (1953), ktorým vytvoril rebelský imidž éry rock`n`rollu. Režisér Nick Ray si imidž z filmu Divoch požičal do svojho Rebela bez príčiny (1955), čím ešte umocnil vplyv Branda na mládež. V rokoch 1951 až 1954 spravil Brando v americkej kinematografii revolúciu. Jeho herecké umenie, ako aj životný štýl sa snažili napodobniť James Dean, Paul Newman aj Steve McQueen. "Všetci sme Brandovými deťmi," povedal na jeho adresu Jack Nicholson v roku 1972. Brando sa stal skutočným krstným otcom amerického herectva. Iba jemu sa totiž podarilo do roku 1955 štyrikrát za sebou získať nomináciu na Oscara. V roku 1955 ho konečne dostal za film V prístave (1954).
Okrem herectva koketoval aj s réžiou. Film Jednookí dolníci (1961) nielen režíroval, ale vznikol aj pod hlavičkou jeho produkčnej spoločnosti Pennebaker Productions. Pôvodne ho mal režijne pripraviť Stanley Kubrick, no napokon sa nezhodli. V 60. rokoch si zahral vo filmoch Vzbura na Bounty (1962), Morituri (1965), Štvanica (1966), Grošovaný kôň (1966), Odrazy v zlatom oku (1967) alebo Queimada (1969). Úplný debakel znamenali filmy Rozprávka na dobrú noc (1964), Grófka z Hongkongu (1967) a Noc budúceho dňa (1968).
Brando sa zapojil aj do boja za práva Afroameričanov a pôvodných obyvateľov Ameriky. V roku 1968 sa objavil na zhromaždení Čiernych panterov, čo mu v kritických rokoch nepomohlo. V juhovýchodných štátoch USA bolo na jeho filmy uvalené embargo. Od roku 1969 až do roku 1972 nenakrútil žiaden film. V roku 1972 prišla úloha v Krstnom otcovi, ktorým si zabezpečil druhého Oscara. Zahral si aj vo filme Posledné tango v Paríži (1972). V roku 1978 stvárnil Supermanovho otca Jor-Ela vo filme Superman. Začal pracovať aj na druhom, ale s tvorcami sa nedohodol na peniazoch. Zábery použili dva roky po jeho smrti v snímke Superman sa vracia (2006). V roku 1980 ohlásil odchod do dôchodku, no priebežne sa objavoval vo vedľajších úlohách rôznych filmov, ako Biele obdobie sucha (1989), Nováčik (1990) alebo Don Juan DeMarco (1995). Vo svojom poslednom filme - kriminálnej dráme Kto z koho (2001) si zahral s Robertom De Nirom a Edwardom Nortonom.
Jeho úspešnú kariéru poznačili psychické problémy, obezita a konflikty s deťmi. Na sklonku života sa utiahol. Brando vedel, že aj keď jeho legenda bude žiť ďalej, jeho koniec sa blíži, preto si detailne napísal scenár vlastného pohrebu. Zomrel 1. júla 2004.
Filmový velikán bol trikrát ženatý. So svojimi troma manželkami mal päť detí. Ďalšie tri deti s ním mala dlhoročná domáca - Maria Christina Ruiz.
Spracované podľa: en.wikipedia.org, www.imdb.com, www.csfd.cz.
