SME
Pondelok, 18. január, 2021 | Meniny má BohdanaKrížovkyKrížovky
KLASIK SLOVENSKÉHO VÝTVARNÉHO UMENIA RUDOLF SIKORA MÁ V BRATISLAVE VEĽKÚ RETROSPEKTÍVNU VÝSTAVU

Sám proti sebe si najviac užije on sám

Slovenská národná galéria priestorovo nestačila, svoje v pravom zmysle rozsiahle diela si musel Rudolf Sikora rozložiť aj v priestoroch Domu umenia.

Pohľad na expozíciu z diel Rudolfa Sikoru v priestoroch Domu umenia v Bratislave. Vpravo v popredí známy objekt Väzenie pre Maleviča.Pohľad na expozíciu z diel Rudolfa Sikoru v priestoroch Domu umenia v Bratislave. Vpravo v popredí známy objekt Väzenie pre Maleviča. (Zdroj: SME – PAVOL FUNTÁL)

Posledné týždne Rudolf Sikora výdatne remeselníčil. Azda sa neurazí, ale výrok, že umelci sú remeselníci a niektorí aj zlí, pochádza z jeho úst. Na jeho dlho očakávanej retrospektívnej výstave Sám proti sebe zazneje v jednom filme aj táto veta, ale hlavné slovo majú jeho diela – od malieb až po inštalácie.

„Aj včera som tu bol do druhej v noci,“ smeje sa Sikora tak ako len on vie – dunivo a sladko súčasne. Posledné tri týždne bol takýto spací režim normálny. Finišoval totiž inštaláciu rozsiahlej výstavy Sám proti sebe. Dve budovy – Slovenskú národnú galériu a Dom umenia – zaplnil dielami od počiatku tvorby v 60. rokoch až po súčasnosť.

Skryť Vypnúť reklamu

Tajomstvo dvoch priestorov

Áno, jeho totožne nazvaná prehliadka sa uskutočnila pred dvomi rokmi v priestoroch Národnej galérie v Prahe. Vtedy Rudolf Sikora, jeden z najdôležitejších našich umelcov 20. storočia, oslavoval šesťdesiatku. Teraz je výstava konečne na Slovensku, dokonca hneď v dvoch priestoroch. Nebol to však jeho zámer.

„Rád by som vystavoval v jednom priestore. Ale u nás taký priestor nemáme. Jednu vec som musel obetovať, lebo sa tam nevošla, dve som musel rozmontovať,“ hovorí Sikora. Trápi ho, že slovenské galérie nie sú pripravené tak, aby tam mohli umelci vystavovať veľké objekty, teda tie, s ktorými vojdú cez vchod. Lebo tento detail predstavoval pri inštalácii veľkorozmerných diel skutočný problém.

Výsledok je však omamný, posolstvá zostávajú aktuálne, hrozby ideológií tiež a Sikorove všadeprítomné kríže sa vinú jeho tvorbou ako jeden z najvýraznejších znakov.

Skryť Vypnúť reklamu

Druhé poschodie galérie pred­stavuje začiatok Sikorovej výstavy, teda začiatok jeho umeleckej cesty a 60. roky. Na VŠVU bol prijatý už ako 16-ročný. Jedno obdobie sa zahrával s informelom, obrazy musel skrý­vať doma, potom prišiel odmäk. V škole ich odrazu mohol ukazovať, dokonca aj obraz reagujúci na upálenie Jana Palacha.

„Do roku 1969 bolo úžasné obdobie. Vtedy som zažil slobodu a naučili ma túžiť po nej. Komunisti nám ju vtedy púšťali po dávkach, zrazu sa dalo písať a cestovať, no nezavládol tak ako teraz mamon a hrabanie. No potom to sklaplo. Ale neuveriteľné bolo, že nás naďalej nechali v slobodnom povolaní.“

Zakliaty koncept

Sikora mal ísť ako 26-ročný na prestížnu prehliadku Documenta do Kasselu. Ale nešiel. Ani do Londýna, kam mal tiež pozvanie. Ani inam. Patril v minulom režime k neoficiálnej výtvarnej scéne a neskôr k jeho menu pripísali „antisocialistický živel“. Neznalec by to možno z jeho diel ani nevyčítal.

Skryť Vypnúť reklamu

Vždy ho zaujímali globálne témy a reagoval na ne: na ekológiu, slovo, ktorému tu v 70. rokoch nie každý rozumel a zamieňal si ho s ekonómiou, na kozmológiu, na ideológie, ktoré sľubovali krásnu budúcnosť a po­dozrivo mlčali o prítomnosti. Inšpiroval sa samizdatmi, napríklad takou Huxleyho knihou Nový krásny svet, a tak vzniká cyklus Pyramída...Civilizácia...Diagramy (Nový krásny svet...!).

Za všetkým treba u Sikoru hľadať myšlienku. A kedže tak znie, veľmi zjednodušene, aj definícia konceptualizmu, hovorí sa o ňom v našich končinách ako o jednom z najvýznamnejších konceptualistov. Ale to ho dokáže rozčúliť: „V prvom rade sa cítim ako umelec, koncept v sebe cítim, ale nepovažujem sa za konceptuálneho u­melca. Koncept je v mojich dielach zakliaty.“

Skryť Vypnúť reklamu

Akoby ten jeho príťažlivý štýl rástol z rozhrania, ktoré si sám dávno vybral a ktorého sa ne­chce vzdať ani v najnovších dielach: pre niektorých konceptualistov diela príliš preestetizoval, pre zástancov geometrickej abstrakcie zasa zbytočne vkladá do nich myšlienky.

Odkiaľ a kam

V 70. rokoch začína Sikora počítať: čas, priestor, iné priestory, tie mimozemské. Pochádzal z rodiny matematikov, chodil na matematické olympiády. Aká exoticky podivná kombinácia - umelec a matematik. Cez matematiku a fyziku sa dostal k astronómii a cez ňu ku kozmológii. Práve tá ho pohltila. Dovoľovala mu počítať a súčasne si filozofovať, dovoľovala mu malý únik z ideologických tlakov do nekonečného vesmíru.

Zo znakov si vyskladal vesmír aj čierne diery. Chcel poznať odpovede na to, odkiaľ prichádzame a kam ideme, sledoval nové vedecké kozmologické hypotézy.

Skryť Vypnúť reklamu

„Teraz, keď sa pozerám späť, usmejem sa nad svojou dávnou túžbou poznať odpoveď na večné otázky,“ spomína na to v texte v katalógu (k výstave v Prahe, nie v SNG), už so sympatickým pobavením.

Skúmanie vesmíru je predo­všetkým skúmaním Sikorovho vlastného vesmíru. „Je to možno megalománia, ale oprávňuje ju tvorba,“ uvažuje.

Dosť veľa hrobov

Večnou témou Sikoru sú suprematisti. Autorovi tohto pojmu Kazimírovi Malevičovi Sikora už vyrobil mnoho hrobov a dokonca väzenie. „Koľko bolo tých hrobov?“ zopakuje Sikora otázku SME, keď prechádzame popri ikstom z nich v Dome umenia. „Neviem, ale dosť. V devätnástich rokoch som maľoval pohreby, dnes sú to hroby,“ smeje sa. „Zaujíma ma aj politické posolstvo avantgardy. Kde sú hranice šialenosti ideológie.“

Skryť Vypnúť reklamu

V Dome umenia je účinok výstavy ohromujúci. V strede je zrkadlové - nekonečné Väzenie pre Maleviča. Jedna stena patrí dielu z cyklu L’Arc de Triomphe (Bosna, Bosna!), ktorým Sikora reagoval na dianie v Bosne na začiatku 90. rokov.

Skúma v ňom hranice Bosny a ďalších krajín Európy. A nad nimi vidí agresívnu hrozbu konfliktov.

Oproti je pompézna Sikorova Veľká téma, ktorá sa v Prahe neobjavila, keďže vznikla v posledných dvoch rokoch. Ďalšia hrozba teraz už nevníma „len“ európske boje národov, ale celosvetový konflikt. Pôvodne mal objekt tvar tanku, ale postupne ho Sikora modifikoval.

V líniách a farbách zostáva verný geo­metrii a modrej, čiernej, červenej, len v jednom rohu „iritujú“ zdanlivo nemiestne kopcovité plochy, vojenské polia v maskáčových farbách. Uvažuje: nad vojnami, nebezpečnými púštnymi oblasťami, pod ktorými buble ropa a napätie sveta.

Skryť Vypnúť reklamu

Na čo to je?

V utorok, deň otvorenia výstavy sa Rudolf Sikora ešte nedokázal zbaviť porovnávania slovenskej výstavy s tou českou. Vraj časť v Dome umenia má viac atmosféru tej českej. „Pražská výstava bola taká dynamická, z jedného bodu v nej bolo vidieť deväťdesiat percent diel. Bratislavská je chronologická a klasickejšia.“

Priznáva, že mu bude prekážať, ak si návštevník pozrie len jednu časť výstavy a do tej druhej sa mu nebude chcieť prejsť desať minút cez mesto.

Ale nakoniec sa zamyslí a so spokojným výrazom v tvári dodá: „Na čo je táto výstava? Aby som bol slávny? Populárny? Nie, nakoniec si ju najviac užijem ja. Je skvelý pocit mať svoje diela pohromade. Budem tam chodiť, sadnem si a budem tam kresliť skice...“

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  2. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  7. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  8. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  9. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  10. Tipni si na Petru Vlhovú a získaj 10 eur
  1. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  2. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  3. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  4. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  5. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  6. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 18 589
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 14 833
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 065
  4. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 479
  5. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 865
  6. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 6 567
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 270
  8. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 122
  9. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 5 881
  10. Ohlúpli sme počas Covid roka? 5 851
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Autorská strana Samuela Marca

Ak by sa Fico a Pellegrini chceli vrátiť, nerobili by to lepšie (píše Samo Marec)

Nikam sme sa nepohli, len sa všetci dohádali.

Predseda vlády Igor Matovič a minister zdravotníctva Marek Krajčí  po rokovaní 67. schôdze vlády SR.
Ľudia čakajú pred odberným miestom v bratislavskej Ružinovskej poliklinike počas celoplošného skríningového testovania na COVID-19.
Stĺpček Jakuba Fila

Zhovievavosť voči Matovičovi už vôbec nie je namieste

Premiér vydiera národ aj koalíciu.

Jakub Filo.

Koronavírus: Situácia v levickej nemocnici je kritická, povoláva ambulantných lekárov (minúta po minúte)

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 224-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 3 526 obetí. Vláda predĺžila lockdown.

Ilustračné foto

Neprehliadnite tiež

Zomrel hudobný skladateľ Ivan Horváth

Zosnulého hudobného skladateľa si RTVS pripomenie 21.januára o 22:30 v relácii Bez slov na Rádiu Regina.

Ilustračné foto.
Omar Sy hrá v seriáli Lupin majstra maskovania, ktorý sa snaží očistiť meno svojho otca.
Aňa Geislerová ako Božena Němcová v seriáli Božena.
Jana Kirschner v klipe k Láska neumiera