KLASIK SLOVENSKÉHO VÝTVARNÉHO UMENIA RUDOLF SIKORA MÁ V BRATISLAVE VEĽKÚ RETROSPEKTÍVNU VÝSTAVU

Sám proti sebe si najviac užije on sám

Slovenská národná galéria priestorovo nestačila, svoje v pravom zmysle rozsiahle diela si musel Rudolf Sikora rozložiť aj v priestoroch Domu umenia.

Pohľad na expozíciu z diel Rudolfa Sikoru v priestoroch Domu umenia v Bratislave. Vpravo v popredí známy objekt Väzenie pre Maleviča.(Zdroj: SME – PAVOL FUNTÁL)

Posledné týždne Rudolf Sikora výdatne remeselníčil. Azda sa neurazí, ale výrok, že umelci sú remeselníci a niektorí aj zlí, pochádza z jeho úst. Na jeho dlho očakávanej retrospektívnej výstave Sám proti sebe zazneje v jednom filme aj táto veta, ale hlavné slovo majú jeho diela – od malieb až po inštalácie.

„Aj včera som tu bol do druhej v noci,“ smeje sa Sikora tak ako len on vie – dunivo a sladko súčasne. Posledné tri týždne bol takýto spací režim normálny. Finišoval totiž inštaláciu rozsiahlej výstavy Sám proti sebe. Dve budovy – Slovenskú národnú galériu a Dom umenia – zaplnil dielami od počiatku tvorby v 60. rokoch až po súčasnosť.

Článok pokračuje pod video reklamou

Tajomstvo dvoch priestorov

Áno, jeho totožne nazvaná prehliadka sa uskutočnila pred dvomi rokmi v priestoroch Národnej galérie v Prahe. Vtedy Rudolf Sikora, jeden z najdôležitejších našich umelcov 20. storočia, oslavoval šesťdesiatku. Teraz je výstava konečne na Slovensku, dokonca hneď v dvoch priestoroch. Nebol to však jeho zámer.

„Rád by som vystavoval v jednom priestore. Ale u nás taký priestor nemáme. Jednu vec som musel obetovať, lebo sa tam nevošla, dve som musel rozmontovať,“ hovorí Sikora. Trápi ho, že slovenské galérie nie sú pripravené tak, aby tam mohli umelci vystavovať veľké objekty, teda tie, s ktorými vojdú cez vchod. Lebo tento detail predstavoval pri inštalácii veľkorozmerných diel skutočný problém.

Výsledok je však omamný, posolstvá zostávajú aktuálne, hrozby ideológií tiež a Sikorove všadeprítomné kríže sa vinú jeho tvorbou ako jeden z najvýraznejších znakov.

Druhé poschodie galérie pred­stavuje začiatok Sikorovej výstavy, teda začiatok jeho umeleckej cesty a 60. roky. Na VŠVU bol prijatý už ako 16-ročný. Jedno obdobie sa zahrával s informelom, obrazy musel skrý­vať doma, potom prišiel odmäk. V škole ich odrazu mohol ukazovať, dokonca aj obraz reagujúci na upálenie Jana Palacha.

„Do roku 1969 bolo úžasné obdobie. Vtedy som zažil slobodu a naučili ma túžiť po nej. Komunisti nám ju vtedy púšťali po dávkach, zrazu sa dalo písať a cestovať, no nezavládol tak ako teraz mamon a hrabanie. No potom to sklaplo. Ale neuveriteľné bolo, že nás naďalej nechali v slobodnom povolaní.“

Zakliaty koncept

Sikora mal ísť ako 26-ročný na prestížnu prehliadku Documenta do Kasselu. Ale nešiel. Ani do Londýna, kam mal tiež pozvanie. Ani inam. Patril v minulom režime k neoficiálnej výtvarnej scéne a neskôr k jeho menu pripísali „antisocialistický živel“. Neznalec by to možno z jeho diel ani nevyčítal.

Vždy ho zaujímali globálne témy a reagoval na ne: na ekológiu, slovo, ktorému tu v 70. rokoch nie každý rozumel a zamieňal si ho s ekonómiou, na kozmológiu, na ideológie, ktoré sľubovali krásnu budúcnosť a po­dozrivo mlčali o prítomnosti. Inšpiroval sa samizdatmi, napríklad takou Huxleyho knihou Nový krásny svet, a tak vzniká cyklus Pyramída...Civilizácia...Diagramy (Nový krásny svet...!).

Za všetkým treba u Sikoru hľadať myšlienku. A kedže tak znie, veľmi zjednodušene, aj definícia konceptualizmu, hovorí sa o ňom v našich končinách ako o jednom z najvýznamnejších konceptualistov. Ale to ho dokáže rozčúliť: „V prvom rade sa cítim ako umelec, koncept v sebe cítim, ale nepovažujem sa za konceptuálneho u­melca. Koncept je v mojich dielach zakliaty.“

Akoby ten jeho príťažlivý štýl rástol z rozhrania, ktoré si sám dávno vybral a ktorého sa ne­chce vzdať ani v najnovších dielach: pre niektorých konceptualistov diela príliš preestetizoval, pre zástancov geometrickej abstrakcie zasa zbytočne vkladá do nich myšlienky.

Odkiaľ a kam

V 70. rokoch začína Sikora počítať: čas, priestor, iné priestory, tie mimozemské. Pochádzal z rodiny matematikov, chodil na matematické olympiády. Aká exoticky podivná kombinácia - umelec a matematik. Cez matematiku a fyziku sa dostal k astronómii a cez ňu ku kozmológii. Práve tá ho pohltila. Dovoľovala mu počítať a súčasne si filozofovať, dovoľovala mu malý únik z ideologických tlakov do nekonečného vesmíru.

Zo znakov si vyskladal vesmír aj čierne diery. Chcel poznať odpovede na to, odkiaľ prichádzame a kam ideme, sledoval nové vedecké kozmologické hypotézy.

„Teraz, keď sa pozerám späť, usmejem sa nad svojou dávnou túžbou poznať odpoveď na večné otázky,“ spomína na to v texte v katalógu (k výstave v Prahe, nie v SNG), už so sympatickým pobavením.

Skúmanie vesmíru je predo­všetkým skúmaním Sikorovho vlastného vesmíru. „Je to možno megalománia, ale oprávňuje ju tvorba,“ uvažuje.

Dosť veľa hrobov

Večnou témou Sikoru sú suprematisti. Autorovi tohto pojmu Kazimírovi Malevičovi Sikora už vyrobil mnoho hrobov a dokonca väzenie. „Koľko bolo tých hrobov?“ zopakuje Sikora otázku SME, keď prechádzame popri ikstom z nich v Dome umenia. „Neviem, ale dosť. V devätnástich rokoch som maľoval pohreby, dnes sú to hroby,“ smeje sa. „Zaujíma ma aj politické posolstvo avantgardy. Kde sú hranice šialenosti ideológie.“

V Dome umenia je účinok výstavy ohromujúci. V strede je zrkadlové - nekonečné Väzenie pre Maleviča. Jedna stena patrí dielu z cyklu L’Arc de Triomphe (Bosna, Bosna!), ktorým Sikora reagoval na dianie v Bosne na začiatku 90. rokov.

Skúma v ňom hranice Bosny a ďalších krajín Európy. A nad nimi vidí agresívnu hrozbu konfliktov.

Oproti je pompézna Sikorova Veľká téma, ktorá sa v Prahe neobjavila, keďže vznikla v posledných dvoch rokoch. Ďalšia hrozba teraz už nevníma „len“ európske boje národov, ale celosvetový konflikt. Pôvodne mal objekt tvar tanku, ale postupne ho Sikora modifikoval.

V líniách a farbách zostáva verný geo­metrii a modrej, čiernej, červenej, len v jednom rohu „iritujú“ zdanlivo nemiestne kopcovité plochy, vojenské polia v maskáčových farbách. Uvažuje: nad vojnami, nebezpečnými púštnymi oblasťami, pod ktorými buble ropa a napätie sveta.

Na čo to je?

V utorok, deň otvorenia výstavy sa Rudolf Sikora ešte nedokázal zbaviť porovnávania slovenskej výstavy s tou českou. Vraj časť v Dome umenia má viac atmosféru tej českej. „Pražská výstava bola taká dynamická, z jedného bodu v nej bolo vidieť deväťdesiat percent diel. Bratislavská je chronologická a klasickejšia.“

Priznáva, že mu bude prekážať, ak si návštevník pozrie len jednu časť výstavy a do tej druhej sa mu nebude chcieť prejsť desať minút cez mesto.

Ale nakoniec sa zamyslí a so spokojným výrazom v tvári dodá: „Na čo je táto výstava? Aby som bol slávny? Populárny? Nie, nakoniec si ju najviac užijem ja. Je skvelý pocit mať svoje diela pohromade. Budem tam chodiť, sadnem si a budem tam kresliť skice...“

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno?
  2. Talent - vzdelanie - úspech
  3. Elektro-horúčka v podaní Volkswagenu
  4. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s?
  5. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche
  6. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom
  7. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať?
  8. Slovanet spustil LTE internet aj na juhu Tokaja
  9. Hľadá sa: Vzťah z rozumu. Darujte na Valentína predplatné SME.sk
  10. Dobrú chuť: príloha o dobrom jedle a varení v denníku SME
  1. Bratislavčania môžu žiadať príspevok na polopodzemné kontajnery
  2. Mototechna predala za päť rokov už 40 tisíc áut
  3. HubHub spája sily s Neulogy
  4. Na SPU v Nitre vznikla Konfuciova trieda
  5. Byt alebo dom? V Novom Ružinove vyriešili dilemu za vás
  6. Ak Vás nikdy nič nebolelo, nestrácajte čas čítaním tohto článku!
  7. Uvažujete nad solárnymi kolektormi? Získajte príspevok až 1750 €
  8. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno?
  9. Príbeh tradičného družstva - príbeh Antonína Kvapila
  10. V Botanickej záhrade SPU otvorili jedinečnú výstavu orchideí
  1. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom 28 507
  2. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s? 20 704
  3. Mio MiVue 733 WiFi - snadno přeneste záznam autokamery do mobilu 11 635
  4. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať? 7 011
  5. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno? 6 709
  6. Dobrú chuť: príloha o dobrom jedle a varení v denníku SME 6 396
  7. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche 4 197
  8. Elektro-horúčka v podaní Volkswagenu 3 746
  9. Nové komorné bývanie v Karlovke? Karlove 3 116
  10. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche 2 718

Hlavné správy zo Sme.sk

SPIŠ KORZÁR

Auto narazilo do skupiny detí, zranených je dvanásť ľudí

Nehoda sa stala pri Spišskom Bystrom v okrese Poprad.

KOMENTÁRE

Tragédiou Slovenska sú politici ako Danko. Ukazuje sa to aj pri zákone o drogách

Odbornosť je dôležitejšia než ideológia.

Neprehliadnite tiež

Trump kúpil Škótsko. Londýnske divadlo si robí žarty z brexitu

Divadlo Waterloo East Theatre od stredy do nedele uvádza predstavenie Trump: The Musical.

Predtým zháňal drogy a pracoval na ropnej veži. Kto je víťaz Brit Awards?

Raper Stormzy si prešiel búrlivou mladosťou. Jeho výhra je anomáliou.

Všetko, čo ste vo filme Únos nevideli. Je tu Spielbergov film The Post

Tom Hanks a Meryl Streep žiaria v hlavných úlohách.

Kráska a zviera je silný príbeh s humorom i trochou hrôzy

Dieťa nemusí poznať príbeh, aby pochopilo inscenáciu. A keďže je to autorský príbeh s množstvo rôznych vplyvov, s takouto verziou by sa ani nikde nestretlo.

Novým trendom je dokumentárna beletria. Ľuba Lesná takú knihu napísala

Tisícročná žena spája osudy štyroch žien. Vyvracia mýty, ktoré o nich vytvorili muži.