Fenomén Fero Fenič

A pohľad od Vltavy povie všetko: končí sa jubilejný ročník najväčšej prehliadky filmového umenia v našich končinách. Dnešných i tých býva­lých. S ohľadom na aktuálnu situáciu v slovenskom hranom filme by sa o tom nemalo nahlas hovoriť, ale napriek tomu: Febiofest vymyslel a vypeľhal do jeho súčasnej podoby Slovák. Volá sa Fero Fenič. Pre zasvätených to nie je žiadna novinka. Ani im netreba hovoriť o tom, čo Fenič v Prahe dokázal. Novinkou to bude azda pre tých, čo si myslia, že jedinými stavebnými kameňmi národného sebavedomia sú góly-body-sekundy.

Pätnásť rokov filmového festivalu, ktorý začínal ako skromná prehliadka alternatívnej či menšinovej filmovej a televíznej tvorby, je dosť na to, aby sa o jeho histórii napísali analytické články a sumarizujúce úvahy. To nie je, samozrejme, ambícia mojich niekoľkých riadkov. Mojou ambíciou je proste povedať, že obdivujem Feničovu pätnásťročnú robotu, nasadenie a húževnatosť. Časť z toho som mal možnosť vidieť v priamom prenose. Nie je to každodenný výkon. Ba povedal by som, že je to priam modelový príbeh o tom, ako slovenský chlapec (z Nižnej Šebastovej) dobyl svet. Teda relatívne, dnes sú už hranice predsa niekde inde. Ale presadiť sa v tomto druhu kultúrneho – prepáčte za to slovo – biznisu, takpovediac v blízkej cudzine, v oblasti citlivej na konexie, samoľúbosť, peniaze, velikášstvo a závisť, to chce veľa tvorivosti, trpezlivosti, taktiky a, samozrejme, aj odvahy.

Ak sa malá prehliadka pre kamarátov zmenila na serióznu kultúrnu záležitosť so všetkými atribútmi, ktoré k tomu patria (vrátane pobytov filmových či režisérskych hviezd svetového formátu), tak to všetko zrejme Fero Fenič v sebe mal a má. A navyše nezabúda ani na Slovensko, ako sa môžu v týchto a pár nasledujúcich dňoch presvedčiť diváci slovenskej odnože Febiofestu v Bratislave, Nitre, Banskej Bystrici, Prešove, Košiciach, Martine, Poprade a v Žiline.

A hoci má byť toto malý hold filmárovi k 15. narodeninám jeho dieťaťa, chcem ešte pripojiť pár slov o hudbe. Len hluchý totiž nemohol zaregistrovať, že paralelne s filmovým festivalom sa v podzemných garážach kina na Anděli koná týždňová prehliadka mladých kapiel, hodná hudobného festivalu samého osebe.

Pre nás, čo sme zamrzli v heavymetalových prvohorách a už nemáme vek a nervy na letné festivaly, to bol objav. Už len tie názvy skupín: Pararingpatam, Basta Fidel, Roe Deer, Nana Zorin, Damaru, Taliesyn, Burana Orffchester, Dunumba, Mango Gadzi, Hypnotix, Zaobzor, Feher Fekete Kerek a ďalšie. Regulárna exotická prehliadka žánrov a štýlov. Dať to dokopy k desiatkam hostí, stovkám projekcií a tisícom kinofilov, to klobúk dolu. Takže, pán Fenič, chvála vám.